Používame sedliacky rozum a snažíme sa robiť ľudské a jednoduché veci a dodržiavať pravidlá
Terézia Gergelčíková pracovala štrnásť rokov v Pivovare Šariš. Zo sladovne sa postupom času prepracovala na vedúcu oddelenia kvality. I keď mala prácu v pivovare rada, rozhodla sa zmeniť profesiu. Jej manžel totiž začal podnikať v chove oviec a nemal možnosť spracúvať ovčie mlieko. Ona si preto založila syráreň.
Pred siedmimi rokmi, keď som s podnikaním začínala, nebol ovčí syr vôbec na pultoch. Keďže zo salašov sa predávať z hygienických dôvodov nemohol, nemali sme takmer žiadnu konkurenciu. Prieskumom trhu som zistila, že tu síce boli výrobcovia fety, ale tá je slaná a Slováci radšej nakupovali syr zo salaša ako fetu z obchodov. To, že sme skutočne prví na trhu, sa mi potvrdilo v tom, že som nemala problém uchytiť sa v obchodoch aj v reťazcoch.
Štart vo veľkých mestách
Začiatky až také ľahké neboli. Na spustenie prevádzky sme potrebovali veľa povolení najmä od hygienikov a veterinárov. Náš prvý výrobok bol ovčí syr. Lenže ten v našom regióne (Terézia Gergelčíková je z Lipian pri Prešove – pozn. Profit) nechcel nikto kupovať. Ľudia tu boli zvyknutí ísť po syr na salaš bez ohľadu na to, či tam bol zákaz predaja, alebo nie. Rýchlo som pochopila, že musíme ísť za ľuďmi, ktorí si nemôžu každý deň zabehnúť na salaš. Zamerali sme sa preto na veľké mestá, kde bola aj väčšina obchodných reťazcov. Začali sme v Bratislave a postupne sme prenikli na celé Slovensko.
