Predávali lieky zo skladov štátnej Mediky. Tá ich do nemocníc a lekární rozvážala raz-dvakrát za mesiac. Oni objednávky vybavovali do druhého dňa
O liekoch vedel takmer všetko, o biznise takmer nič. Napriek tomu sa Tomislav Jurík rozhodol v roku 1992 podnikať. Prenajal si pivnicu na družstve v Koši pri Prievidzi, požičal si na telefón, fax a počítač a začal robiť obchody. Bol pružný a rýchly, firma mala za rok obrat tridsať miliónov korún. Dnes „robí“ okolo sedem miliárd a stále je pružný a rýchly. Asi ani sám neverí tomu, že keby vedel všetko dopredu, zostal by sedieť v maličkej lekárni.
V čase, keď sme začínali, na trhu dominovala štátna organizácia, podnik zdravotníckeho zásobovania Medika. Mala v sortimente niekoľko tisíc položiek, kým ja som mal pár desiatok liekov zo Slovakofarmy a niekoľko desiatok ďalších. Jednoducho, nemal som stovky a tisíce zahraničných prípravkov. Medika vtedy zásobovala väčšie nemocnice a lekárne dva razy do mesiaca a menšie raz do mesiaca. Prerazili sme rýchlosťou, hoci sme mali obmedzený sortiment. Obchod, ktorý som v jeden deň dohodol, som na druhý deň hneď uskutočnil. Mal som kamaráta, ktorý lieky rozvážal do lekární.
S Medikou sme súperili tak, že sme začali spolupracovať. Vo Zvolene som mal priateľov a kolegov. Zvolenská Medika bola silnejšia ako bratislavská a košická, mala väčšinu konsignačných skladov u zahraničných výrobcov. To znamená, že im zahraničný výrobca zveril sklad i tovar a oni platili až vtedy, keď predali. Samozrejme, nikto z tých zahraničných výrobcov sa so mnou nechcel ani len rozprávať, pretože nemal so mnou skúsenosti. S kolegyňou, ktorá bola obchodná riaditeľka, potom riaditeľka a nakoniec generálna riaditeľka Mediky, sme sa dohodli. Súhlasila s tým, že v ten istý deň, keď sme poslali objednávku, sme lieky aj prevzali. Zázračné na tom bolo, že som si sadol s mojimi dievčatami, zobral katalóg Mediky a ponúkal som lieky, ktoré som na sklade nemal. Boli v sklade Mediky. Okolo obeda sme urobili čiaru a zosumarizovali objednávky. Všetky lekárne boli nadšené, že lieky, na ktoré by inak dlho čakali, dostanú rýchlo. Pritom my sme predávali to, čo mala Medika v sklade šesťdesiat kilometrov od nás. Dve autá boli v neustálej permanencii. Takto sme sa chytili. Filozofiu firmy sme založili na obrátkovosti – rýchlo sme „točili“ tovar a neviazali sme zásoby.
