Získala som dobrý pocit, že ak človek niečo vymyslí, zrealizuje a predáva, možno z toho vyžiť
Vo firme, kde som pracovala, som už mala pocit, že som sa tam za dva roky naučila to, čo som sa tam naučiť mohla. Práve vtedy sme s vtedajším partnerom získali pôžičku a nechceli sme ju prejesť. Nuž sme sa v roku 1998 rozhodli podnikať. Ale v čom, to sme si ešte museli ujasniť.
VČesku sa predávali psychowalkmany, na Slovensku nie. Predpokladali sme, že záujem by bol, preto sme oslovili amerických výrobcov. Nakúpili sme z každého prístroja, skúšali sme ich ponúkať na internete. Malá bannerová reklama odkrojila strašne veľa z rozpočtu, no nik sa neozval. Potom sa mi podarilo presvedčiť pár novinárov, nech sami vyskúšajú, ako audiovizuálna stimulácia funguje. Publikované skúsenosti zabrali. Niekoľkí si nás predsa len našli aj na internete. Pretože sme nemali vlastnú predajňu, stretávali sme sa po kaviarňach. Zo začiatku sa psychowalkmany kupovali na relax a meditáciu, navštevovali sme ezoterické festivaly. Vzbudili sme pozornosť, ale širší záujem nebol. Američania psychowalkmany používajú výlučne na relaxáciu. Ale na Slovensku sa nám ich podarilo využiť ako prístroje na učenie jazykov.
Inak na jazyky
Keď niektoré jazykové školy prišli na to, že jazyky sa dajú učiť aj pomocou psychowalkmanu, chceli sme podľa ich skúseností ponúkať domáci jazykový kurz so psychowalkmanom. Neenašli sme však vhodné audio učebnice. V Česku som objavila vydavateľstvo, ktoré ponúkalo audio učebnice cudzích jazykov. Lenže ľudia sa veľmi nechceli učiť po anglicky alebo po nemecky cez ďalší cudzí jazyk, aj keď čeština je blízka. Preto sme postupne preložili nahrávky do slovenčiny. Keď sme preložený materiál nahrali a priviezli ukázať autorom do Brna, odmietli nás. Všetok čas a peniaze vyšli navnivoč.
