Šťastné vyústenie takmer osemapolročnej drámy bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára s bulharským občianstvom upriamilo pozornosť svetovej verejnosti na Líbyu. Táto severoafrická krajina sa po viac ako dekáde trvania sankcií OSN vracia na medzinárodnú scénu. Pozoruhodné je, že prudký obrat v postavení Líbye prebieha za aktívnej účasti dlhoročného samovládcu Muammara Kaddáfího. Uzatvára svet s ním povestnú zmluvu s diablom?
Vsúčasnosti 65-ročný plukovník Muammar Kaddáfí sa postavil 1. septembra 1969 na čelo malej skupiny dôstojníkov a vojenským pučom zvrhol v Líbyi monarchiu. Režim, ktorý vo Veľkej líbyjskej arabskej ľudovej socialistickej džamahíriji nastolil, bol ľavicový a nacionalistický, ale nie komunistický. M. Kaddáfí mu ako doživotný vodca revolúcie vtlačil svojské črty. Spájali krutú politickú diktatúru s veľkorysou sociálnou politikou podloženou výdatnými príjmami z ropy. Nadbytok petrodolárov dovoľoval M. Kaddáfímu šíriť vlastné „revolučné učenie“ po celej Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Svoju eklektickú zmes severoafrických kmeňových tradícií, panarabizmu, islamu a marxistického socializmu však nedokázal implantovať nikde vo svete. Ostrou protiimperialistickou rétorikou si pohneval Západ, pričom nemilosrdnou kritikou dráždil aj islamské, arabské a africké štáty.
Bláznivý pes Blízkeho východu
Niekdajší americký prezident Ronald Reagan ho nazval bláznivým psom Blízkeho východu a mnohí africkí a arabskí predstavitelia považovali tento prívlastok za nelichotivý, ale výstižný.
