Povolanie osobného trénera sme si ešte pred pár rokmi spájali s americkými filmovými hviezdami, Holywoodom a Kaliforniou, kde sa tento typ „pracovného zaradenia“ zrodil. V ostatných rokoch sa im rozrastá klientela aj na Slovensku. Zvláštne na ich povolaní je, že čím viac zverenca potrápia, tým im je vďačnejší.
Daniel Medo, osobný tréner vo fitnescentre Golem v bratislavskom Auparku, má najviac klientov z radov podnikateľov, bankárov a programátorov. Skrátka, ľudí z vyššej príjmovej skupiny. Majú spoločné i ďalšie veci – nedostatok pohybu a nadbytok stresu. „Zaujímavé je, že mladý človek považuje za prvoradú kariéru. Postavenie si buduje aj na úkor zdravia, zabúda na pohyb, správne stravovacie návyky a sústredí sa iba na odbornosť a budovanie zázemia. Potom si zrazu v tridsaťpäťke či štyridsiatke uvedomí, že jeho zdravotný stav sa zhoršil a kondíciu má minimálnu. Rozhodne sa cvičiť a veľmi často vyhľadá osobného trénera,“ vraví D. Medo.
Dva štýly práce
Osobní tréneri majú dva štýly práce. Dosť často pracujú na živnosť. Vtedy spolupracujú s jedným, prípadne s viacerými fitnescentrami a majú výhradne vlastných klientov. Fitnescentrám platia za to, že v nich pracujú so svojimi zverencami. Ďalšou z možností je byť zamestnaný v jednom fitnescentre a mať s ním dohodu umožňujúcu trénovať aj vlastných klientov. „Takýmto spôsobom pracujem aj ja,“ vysvetľuje D. Medo. Dodáva, že počas pracovného úväzku, ktorý má dohodnutý na šesť hodín v piatich dňoch, sú jeho klientmi prakticky všetci návštevníci fitnescentra.
