Žiť na voľnej nohe zvyčajne nie je rovnaké ako žiť na vysokej nohe. Napriek tomu volia niektorí ľudia slobodu pred zamestnaneckou istotou. Stanú sa šéfmi s najnevyspytateľnejším podriadeným – samým sebou.
Do podnikania či slobodného povolania vstupujú ľudia z rôznych príčin. Niekedy je to východisko, inokedy z núdze cnosť. Najčastejšie však zámer. Zamestnanci si plnia sny, len ak majú šťastie, a profesia ich nielen živí, ale aj uspokojuje. Kto šťastie nemá, hľadá ho. Nie každý ho aj nájde.
„Sú ľudia, pre ktorých by samostatné fungovanie bolo veľkým stresom. Potrebujú mať istotu, napríklad v tom, že keď ráno prídu do práce, tak im niekto povie, čo, ako rýchlo a v akej kvalite majú urobiť. Vedia, že majú garantované isté práva, dovolenku, mzdu. Môže ich síce fascinovať predstava byť sám sebe šéfom, na druhej strane to môže byť pre nich nenaplniteľná predstava. Príčinou môže byť úzkosť, ktorá pramení z nevyhnutnosti obsiahnuť veci komplexne. To im nedovolí osamostatniť sa,“ vysvetľuje psychológ Martin Miler. Protipólom tejto skupiny sú ľudia, pre ktorých môže byť jednoduchšie, keď pracujú sami. Sú to buď muži a ženy, ktorí nie sú zvyknutí rešpektovať autority. Môžu to byť ľudia, ktorí sú individualisti v tom zmysle, že nepotrebujú spoločnosť či kolektív. Sú to zvyčajne osamelí bežci.
