Film
Fraktúra
Anthony Hopkins je Hannibal Lecter a tejto nálepky sa už zrejme nikdy nezbaví. Napriek tomu, že sa mu podarilo vyhnúť účinkovaniu vo štvrtom pokračovaní osudov démonického kanibala, jeho nový film Fraktúra je nasiaknutý atmosférou Mlčania jahniat. Aj tu máme do činenia s intelektuálnym súbojom medzi psychopatickým vrahom a mladým zástupcom spravodlivosti. Zápletka filmu je jednoduchá: Ted Crawford (A. Hopkins) potrestá svoju manželku za neveru výstrelom do hlavy. Všetko nasvedčuje tomu, že páchateľom zločinu je on, no z jednoznačného prípadu sa stane komplikovaná kauza. Zástupcovi obžaloby Willy Beachumovi (Ryan Gosling) totiž chýba to najpodstatnejšie – použitá zbraň ako dôkaz. Mladý právnik je zmätený a páchateľ sa cynicky vyškiera z lavice obžalovaných. Fraktúra je pomalý, prehľadný a – keby nešlo o vraždu – priam oddychový film. A. Hopkins hrá to, čo od neho divák očakáva, príbeh nie je prekombinovaný a má jasnú líniu. Vcelku dobrý dojem kazí len „náhodné“ odhalenie slabiny v pláne vraha, ktoré solídne vystavanú spleť príbehu veľmi rýchlo hádže za hlavu. Kto však má rád mrazivý úsmev Hannibala Lectera, ten si pri Fraktúre určite príde na svoje.(pg)
Výtvarné umenie
Insita 2007
Do galérie sa chodí za profesionálnym umením. Vystavujúci autori tvoria kánon výtvarného umenia a okolo nich sa krúti biznis a taktiež záujem kritiky a publika. Výstavný cyklus Trienále insitného umenia, ktorého ôsmy ročník práve prebieha, stavia túto schému na hlavu. Kolekcia Insita 2007 predstavuje umenie amatérov, samoukov a výtvarných nadšencov. Ich diela sú prezentované v priestoroch Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea v Bratislave a taktiež v pezinskej Galérii insitného umenia. Čo tieto diela v galérii vôbec hľadajú? Ich verejná prezentácia je odmenou za ich hravosť, originalitu, láskavosť, za porušovanie noriem, úprimný zápal a pedantnosť. Ide pri nich o výtvarný prejav, ktorý ignoruje akademické postupy, ako je modelovanie postáv, perspektíva či realistická farebnosť. Sú to diela, ktoré sa pohybujú na hranici medzi naivnými detskými výtvormi, folklórnym umením, grafitmi a avantgardnými výstrelkami. Nevyhýbajú sa nekonvenčným materiálom, ich autori používajú kusy látok a odevov, drevené dosky, kartóny, staré náradie alebo dokonca odpadky. Všetky tieto atribúty robia z insitných výtvorov špecifickú kategóriu ľudskej kreativity, ktorá sa vymyká bežnému chápaniu umenia. Možno si o tom myslieť čokoľvek. Jedno je však isté – pri týchto dielach je nuda vylúčená.(pg)
Desatoro Mira Šindelku
Prikázanie siedme – Nepokradneš
IDEA. IDEA je duchovným vlastníctvom Umelca. Umelec ju zhmotní v artefakte, ktorý vytvorí. IDEA sa prostredníctvom artefaktu šíri po svete. Ostatní Umelci (a nielen Umelci), pokiaľ ich IDEA zaujme, ju rozvíjajú alebo mechanicky preberajú. Inak povedané – kradnú. „Nepokradneš“ – hovorí siedme prikázanie.
