Na YouTube sa pred niekoľkými týždňami objavil videozáznam z letu Apolla 20. Supertajná americko-ruská misia mala v roku 1976 preskúmať mimozemskú kozmickú loď, ktorá havarovala na odvrátenej strane Mesiaca.
Mimozemský objekt je veľmi starý. Odbornou analýzou sa zistilo, že jeho vek sa pohybuje okolo 1,5 miliardy rokov. Svedčia o tom krátery po dopadoch meteoritov a kopce prachu na povrchu plavidla, konštatuje komentár k videu z misie Apolla 20. Záznam začiatkom mája vložil na YouTube istý Wiliam Rutledge, ktorý velil posádke. Po roku 1990 sa ako dôchodca s novou identitou utiahol do africkej Rwandy. Dnes má 76 rokov.
Modravá mimozemšťanka
Všetko sa to údajne začalo fotografiou z misie Apolla 15, ktorá v roku 1971 zachytila vrak rozmerného objektu mimozemskej technológie (snímka je voľne dostupná stránke Lunárneho a planetárneho ištitútu www.lpi.usra.edu). NASA vzápätí obnovila pôvodne zrušené lety Apolla 18 až 20. Spojené štáty sa v tejto delikátnej situácii spojili s najväčšími vtedajšími rivalmi – Rusmi. Tí o mimozemskej lodi už dávno vedeli na základe pozorovaní sond Luna. Obe veľmoci si v roku 1975 letom Sojuz/Apollo otestovali na obežnej dráhe okolo Zeme kompabilitu technológií a posádok. Oficiálne sa tento let však prezentoval len ako „jednoduché podanie rúk“. V ruskom Sojuze však vtedy letel aj Alexej Leonov, ktorý sa neskôr stal členom posádky Apolla 20. Nasledujúce prísne utajené misie štartovali k Mesiacu z vojenskej základne Vanderberg. Apollo 19 neuspelo pre zlyhanie telemetrie, zato nasledujúci let bez zvyšku program splnil. W. Rutledge a A. Leonov preskúmali oblasť City, pripomínajúcu mimozemské mesto. Ukázalo sa, že ide o obrovskú skládku odpadu. Potom vstúpili do havarovanej kozmickej lode. Okrem mnohých biomateriálov tu objavili mimozemšťanku, ktorú pomenovali Monna Lisa EBE. „Humanoid, ženské pohlavie, výška 1,65 metra. Pohlavne diferencovaná, s vlasmi, šesť prstov. Funkcia pilot. Koža modrosivá, pastelovo modrá... Je na Zemi a nie je mŕtva,“ vysvetlil W. Rutledge v e-mailovom rozhovore talianskemu novinárovi Luca Scantamburlovi (www.angelismarriti.it).
