Čo ľudí fascinuje na historkách o slávnych osobnostiach šoubiznisu a politiky? Čo vidia na fotografiách rozostavaných palácov prominentov, na osobných tragédiách neznámych jednotlivcov či na prírodných katastrofách? Fakt, že tieto udalosti sú v centre pozornosti väčšiny ľudí, celkom logicky prilákal podnikateľov, ktorí v tom videli možnosť uplatniť sa na trhu. Bulvár nevznikol z rozmaru niekoľ kých jednotlivcov. Bol výsledkom spoločenskej požiadavky na istý druh informácií.
Často sa hovorí, že popularita bulvárnych médií súvisí s celkovou komercionalizáciou spoločnosti. Ale bulvár nie je vynález druhej polovice 20. storočia. Začiatky tohto fenoménu siahajú dokázateľne až do 16. storočia, keď rastúca konkurencia prinútila obchodníkov, aby tovar čoraz razantnejšie propagovali. Veľkú popularitu získali takzvané obchodnícke piesne a súčasťou tejto šou boli rozmanité plátna, na ktorých boli vyobrazené výjavy z textov pesničiek: vraždy, popravy, potopy, svadby šľachticov aj vymyslené senzácie – čiže niečo veľmi podobné titulným stránkam dnešných bulvárnych denníkov.
Ťažký život pravdy
Samuel Brečka z Fakulty masmediálnej komunikácie na trnavskej Univerzite Cyrila a Metoda vníma trend bulvarizácie médií celoplošne: „V istom zmysle slova aj takzvané mienkotvorné médiá nastupujú tento kurz. Je to výsledok celkového posunu k bulvarizácii, čo znamená, že pôvodne mierne bulvárne médiá sa stali silne bulvárnymi a bulvárne médiá sa stali ešte viac bulvárnymi. Takzvané slovenské mienkotvorné médiá si potrebujú zachovať existenciu a myslia si, že iným spôsobom si ju nezachránia. Vynakladajú obrovské reklamné prostriedky na to, aby si získali niekoľko tisíc čitateľov.“
