Vízia Abdulláha Güla o ideálnej podobe Turecka má skĺbiť univerzálne prvky západnej demokracie a liberálnej trhovej ekonomiky so základnými piliermi islamu
Možno zlúčiť konzervatívny islamizmus, pluralitnú demokraciu a trhovú ekonomiku a vytvoriť životaschopný hybrid? A podľa možnosti taký, ktorý by spĺňal dlhý rad protirečivých očakávaní roľníkov v maloázijskej Anatólii, generality v Ankare, podnikateľskej elity v Istanbule i radikálnym islamizmom vyplašených Západoeurópanov a eurokratov v Bruseli?
Navyše sú tu aj ázijskí susedia Turecka a Spojené štáty, ktoré spoliehajú na udržanie vernosti Turecka záväzkom v NATO. Zvolenie Abdulláha Güla za tureckého prezidenta vyvolalo vlnu úvah o osude tejto euroázijskej krajiny. Všetci traja najvyšší ústavní činitelia – prezident, premiér a predseda parlamentu – sú z jednej politickej strany, pričom prezident a premiér ju v roku 2001 založili. Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) predstavuje akéhosi mačkopsa, nad ktorým každý krúti hlavou. Môžu sa investori opierať o ubezpečenia vlády a nového prezidenta, že otváranie tureckého hospodárstva a jeho začleňovanie do globálnej ekonomiky bude nerušene pokračovať?
Prezidentova charizma
Vládnuca AKP, ktorá si po júlových parlamentných voľbách posilnila moc, tvrdí, že v krajine nastúpený reformný kurz neochabne. Z marketingového hľadiska bolo pre AKP šikovným ťahom, keď v apríli tohto roka predostrel A. Gül kandidatúru na prezidentský úrad. Verejnosti a mé-diám v USA a v Európe zaimponoval už jeho hollywoodsky zjav a podoba na filmovú hviezdu Georgea Clooneyho. Nie sú to len črty tváre, ale aj osobná charizma tohto 56-ročného doktora ekonomických vied.
