Keď má realitný maklér na vizitke titul Mgr. art., klient háda, že je to asi architekt, absolvent Vysokej školy výtvarných umení. Makléri nemajú predpísané vzdelanie, sú nimi ekonómovia, inžinieri stavbári či strojári, právnici, pedagógovia, doktori prírodných vied i stredoškolsky vzdelaní ľudia. Magistra umenia Eva Slaninková však prekvapí. Je huslistka.
Na um príde okamžite otázka, či reality živia lepšie než hudba. Usmievavá tmavovláska to ešte skomplikuje informáciou, že husliam je verná, je stále členkou Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a koncertuje i vo Viedni. Aj v budúcnosti pri akejkoľvek zmene si chce vždy nájsť príležitosť pokračovať v tom, čo vyštudovala. A peniaze? Necíti sa byť povolaná posudzovať výnosnosť svojej umeleckej činnosti aj preto, že akékoľvek vyčísľovanie by bolo asi ťažko uveriteľné. „Aj z toho musí byť zrejmé, že umelecké povolanie je predovšetkým vecou srdca, nie kalkulácií,“ vysvetľuje. „Pohyb vo svete realít je zasa veľmi individuálnym podnikaním, ktoré nie je viazané na pevnú mzdu. O to je táto práca náročnejšia i dobrodružnejšia. Obstáť môže iba človek, ktorý si verí a vie sa rýchle učiť.“
Sólová hra
Ak sa popri husliach dala aj na reality, tak preto, lebo sa jej žiadalo rozšíriť pôsobnosť a dokázať si, že svoje schopnosti vie využiť vo viacerých odvetviach. Aj preto, že ju lákalo otestovať sa v priamom kontakte s ľuďmi a v rýdzo individuálnej činnosti, na čo v hudbe ako orchestrálna hráčka nemá možnosť. Reakcie kolegov? Rozličné. Vraj od obdivných po rezervované.