Pred päťdesiatimi rokmi obletela Zem prvá umelá družica – sovietsky Sputnik. Odštartovala novú kozmickú epochu, ktorá bola vo svojich začiatkoch tak trochu aj výsledkom studenej vojny.
Prvé desaťročia po roku 1957 mala kozmonautika výnimočné postavenie. Američania i Sovieti oslavovali každé víťazstvo, pretože pred ohúreným svetom dávalo lesk ich politickému systému. A porážka znamenala takmer národnú tragédiu. Jej trpkú chuť okúsili striedavo vo Washingtone i Moskve po letoch Sputnika 1, Jurija Gagarina i pristátí Neila Armstronga na Mesiaci. Kozmické projekty však boli zväčša len „vedľajším produktom“ vojenských programov. Tak ako pozemskú politiku aj blízky vesmír ovládalo studenovojnové podozrievanie, úskoky a dočasné výhry. Obežnú dráhu kontrolovali stovky vojenských satelitov. To všetko bolo však málo, vojaci snívali o pilotovaných vesmírnych stíhačkách a bombardéroch. Nechýbalo veľa, aby sa im sny splnili. Tieto takmer zabudnuté projekty sú neoddeliteľnou súčasťou histórie kozmonautiky. Ukazujú, že dnešné americké plány „vesmírneho ochranného dáždnika“ proti hrozbe z „darebáckych štátov“ sú len slabým odvarom projektov spred niekoľkých desaťročí.
1962: Obávaná kozmická stíhačka Spiral
Projekt Spiral dostal výslednú podobu v roku 1965. Išlo o úplne nový, veľmi zaujímavý a viacnásobne použiteľný systém, ktorý predbehol dobu o niekoľko desaťročí. Primárne sa rátalo s vojenským použitím, ale výrazne by posunul aj civilné programy.
