Osemnásť a pol tisíca ľudí vyšlo dobrovoľne do varšavských ulíc, hoci za štart si musel zaplatiť každý v prepočte sto korún. A za dieťa päťdesiat. Kam sa hrabú prvé máje, keď sa účasť kontrolovala a občas prémiovala napríklad klobásou. Tento pochod však mal úplne iný význam a cieľ.
Marek Koval by si bol inak asi pospal. So spolužiakmi s gymnázia však bol už o pol desiatej na Mokotowskom poli. Predavačka Danuta Piatkowská hovorí, že v piatok večer jej manžel a deti pomohli poupratovať, aby sa tam v sobotu vybrali z druhého konca mesta. Na štarte bola aj Zdenka Marková, vedúca predajne dánskej obuvníckej spoločnosti Ecco v bratislavskom Avione, a jej zástupkyňa Zlatica Arvaiová, pretože vo Varšave sídli stredoeurópska centrála ich firmy.
Určite by bolo jednoduchšie odhadnúť sumu, ktorú možno dať na charitu, vypísať šek a odovzdať ho tým, o ktorých firma usúdi, že to najviac potrebujú. Ecco si však cestu k šeku predĺžilo. Karl Toosbuy už pred štyridsiatimi štyrmi rokmi pri zakladaní obuvníckej továrne v dánskom mestečku Bredboro povedal, že sociálna zodpovednosť bude patriť k firemnej filozofie. A Maciej Wyrwas z varšavskej pobočky spoločnosti hovorí, že terajším výrazom zodpovednosti je aj walkathon – pochod za život.
