O vynaliezavosti obyvateľov donedávna britskej kolónie Hongkong sa hovorievalo, že je bezhraničná. Búranie hraníc medzi Hongkongom a Čínou sa neuskutočnilo iba 31. júla 1997 odchodom Britov. Z Hongkongu sa preliala na čínsku pevninu podnikateľská energia a značne prispela k rozkvetu susediacej provincie Guang-žu. Z hospodárskej metropoly Šenžen sa stáva žiak chystajúci sa prekonať učiteľa. Z Pekingu však prichádzajú signály, že namiesto súťaženia by sa Hongkong so Šenženom mohli spojiť a vytvoriť pulzujúcu aglomeráciu.
Geografická poloha a hranice s Čínou nedovoľovali Hongkongu počas koloniálnej éry, ktorá sa skončila v roku 1997, rásť do šírky. A tak bujnel do výšky a do hustoty zástavby. Prechod z britskej pod čínsku zvrchovanosť a do takzvanej osobitnej administratívnej správy otvoril nové perspektívy. Britsko-čínska dohoda zaručuje Hongkončanom na päťdesiat rokov osobitný hospodársky a politický systém. Vláda v Pekingu to využila na vytvorenie tézy o jednej krajine a dvoch systémoch. Mal sa tým upokojiť hongkonský i zahraničný kapitál, podnikateľské kruhy i široké vrstvy obyvateľstva pred obavami z včlenenia do politického a hospodárskeho systému Čínskej ľudovej republiky. Dvojsystémová formulka bola poťahovaná ako medový motúz aj popod nos vzdorovitého Taiwanu. Desaťročná bilancia dodržiavania daných sľubov a záväzkov nie je najhoršia. Rozsah politických a hospodárskych slobôd sa v Hongkongu viditeľne nezúžil. Peking sotva niečo prikazuje či zakazuje. Namiesto toho si Hongkončania osvojujú nuansy takzvanej etickej samokontroly a vytyčujú obojstranne prijateľné mantinely možného. Politbyro nemusí práskať bičom a hongkonská zlatonosná sliepka, voľne ponechaná na hrabanie, stále usilovne kladie čínskej domovine zlaté vajíčka.
Hyperaktívny vzor
Hospodárska vitalita Hongkongu poslúžila koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia politbyru v Pekingu pri formulovaní konceptu piatich osobitných hospodárskych zón. Reformátori okolo Teng Siao-pchinga presadili otváranie sa Číny svetovej ekonomike pri ponechaní politickej kontroly v rukách strany. Pokusným králikom sa stala provincia Guang-žu. Hongkong začal oficiálne slúžiť Číne ako obchodná križovatka a vstupná brána k čínskym výrobným kapacitám.
Po takmer troch desaťročiach sa Čína premenila na výrobnú dielňu sveta. Provincia Guang-žu sa ukazuje svetu ako výkladná skriňa čínskeho „socialistického kapitalizmu“. Z rybárskej dediny Šenžen vyrástla po roku 1979 perla provincie, hyperaktívne veľkomesto, ktoré hľadá vlastnú tvár.
