Ak človek žije podľa princípov prírody a sebestačnosti, nemusí byť ošumelý zálesák s nedôverou v okolitý svet
Ekofarmy, ktoré nepoužívajú prírode škodlivé hnojivá, sú len jedna cesta, ako sa dopracovať k prírodným potravinám. Iná je permakultúra. V rámci nej sa snažia farmy odtrhnúť od zabehnutého systému a produkovať nielen potraviny, ale spracovať tiež všetko, čo pri ich činnosti vzniká.
Ak by sa akákoľvek firma riadila podľa zásad, ktoré presadzujú priaznivci permakultúry, musela by mať úspech. Maximálna efektívnosť. Finančná aj výrobná. Využitie miestnych zdrojov bez negatívneho vplyvu na ne. Tvorivosť a efektívnosť pri propagovaní seba samých. A predovšetkým chuť experimentovať a nepozerať na to, ako to dosiaľ robili ostatní. Možno prekvapí, že týmito zásadami sa riadia ľudia, ktorí by sa dali zaradiť do kategórie ekologickí farmári. Obľúbené označenie, ktoré je však mätúce, možno dokonca nesprávne.
Fariem, ktoré sa snažia o sebestačnosť, je na Slovensku len niekoľko. Ich majitelia sa navzájom poznajú a inšpirujú sa jeden od druhého. Stoja pevnými nohami na zemi a pri rozhovore s nimi musí človek vážiť každú otázku, pretože zbytočné „kecanie“ nikto z nich nemá rád. Hoci sú racionálni, hovoria aj o veciach, ktoré sú dnes pre laika populárne – ekológia, trvalá udržateľnosť, diverzita. Neodvolávajú sa však na známe knižky o permakultúre (trvalo udržateľnej ľudskej spoločnosti). Dôležitý je pre nich efekt. Teda to, čo skutočne vytvorili. Profit navštívil niekoľko fariem, ktoré sa riadia zásadami sebestačnosti.
