Film
Tajnosti
? Tak ako existuje ženská literatúra, má vraj existovať aj ženský film. Tvrdí to aspoň filmová kritika a zaraďuje do tejto škatuľky aj novú českú snímku Tajnosti. Dôvodom má byť to, že režisérkou aj hlavnou postavou príbehu je žena (Alice Nellisová a Iva Bittová) a tiež to, že film tematizuje „ženské“ problémy. Bez ohľadu na stupeň feminínnosti tohto filmu rozhodujúcim kritériom pre diváka ešte stále ostáva jeho kvalita. A Tajnosti sa oplatí vidieť. Dejovým rámcom snímky je jeden deň v živote Julie – manželky úspešného muža, nespokojnej milenky, roztržitej matky, ale najmä dezorientovanej a duševne vyčerpanej ženy v strednom veku. Záchytným bodom jej dňa sa stáva klavír, ktorý si zaumieni kúpiť a okolo ktorého sa všetko krúti. Tento kus nábytku schopný vyludzovať tóny sa stáva kompenzáciou za zmätok a nespokojnosť v Juliinej duši. Iva Bittová túto rolu zvláda obdivuhodne. Uveriteľne so sebou nesie filmom svoje tajomstvá a popritom, ako sa pripravuje na ich prezradenie, sa nechtiac dozvedá o tajnostiach svojich blízkych ľudí. V tom spočíva pointa celého filmu, ktorý takto šikovne presúva divákovu pozornosť z hlavnej postavy aj na ostatných aktérov a ich minipríbehy. (pg)
Výtvarné umenie
Z mesta von – Umenie v prírode
? Podľa jednej z klasických definícií je umenie opakom prírody. Pôvodcom umenia je totiž človek a nie fyzikálne pohyby hmoty či Boh. Príroda, samozrejme, môže byť a aj je vyhľadávaným motívom umeleckých diel, no štetec alebo fotoaparát vždy ovládajú ruky umelca. Koncepcia land artu, čiže umenia v prírode, vnáša do vzťahu umenia a prírody nový prvok. Tu nejde o zobrazovanie prírody, ale o jej umelecké dotváranie, o prácu s prírodnými materiálmi v ich prirodzenom prostredí alebo o umiestňovanie výtvarných diel do prírodných exteriérov. Výstava Z mesta von – Umenie v prírode, ktorú pripravila Galéria mesta Bratislavy, predstavuje najvýraznejšie počiny slovenskej výtvarnej scény v tomto špecifickom umeleckom prejave. Diela Rudolfa Sikoru, Juraja Bartusza, Petra Kalmusa či Ilony Némethovej dopĺňajú svetoví klasici žánru Andy Goldsworthy či Christo. Ide väčšinou o fotograficky dokumentované akcie priamo „z terénu“, no výstavu dopĺňajú aj videoinštalácie, filmy a objekty z prírodných materiálov. Silné zastúpenie majú výtvarníci z niekdajšej slovenskej neoficiálnej scény, ktorých landartové happeningy boli v čase totalitného „temna“ jednou z mála možností slobodného prejavu. Výstavu si možno pozrieť do 25. novembra.(pg)
Z police
Zadné schody filozofie
? Objasniť hlavné princípy dejín myslenia beletristickou formou sa už v rôznych formách pokúšalo viacero autorov. Spomeňme aspoň román Sofiin svet od Nóra Josteina Gaardera či novú Filozofickú gymnastiku Stephena Lawa. O pozoruhodný pohľad na dejiny filozofie vyrozprávaný jednoduchým popularizačným jazykom prostredníctvom životných osudov, myšlienok, ale aj všedného života tridsiatich štyroch veľkých filozofov sa pokúša v knihe Zadné schody filozofie nemecký filozof Wilhelm Weischedel.
