Článok pokračuje pod video reklamou
Sláva zrodená z pokusov a omylov
Ani ryba, ani rak. Teda ani liehovina, ani víno. Preto sa odborníci k nim správajú macošsky. Vinári spravidla ospevujú iba to, čo je kyslé, pre liehovarníkov majú zase fortifikované vína málo grádov.
Ale ľudia ich radi pijú a bez sherry či portského sa nezaobíde žiadna anglická spoločnosť. Vznikli vlastne ako vylepšenie chuti nie dosť dobrého vína, prípadne ako jeho konzervácia. Alebo omylom. Tak sa to podarilo aj tvorcovi slávneho likérového vína Pineau des Charentes už v roku 1589. Do suda so zvyškom koňaku nalial hroznovú šťavu a neskôr sa čudoval, čo za tekutinu si nalieva do pohára. Anglickí nákupcovia vína zase objavili nápoj, ktorý im chutil viac než ostatné. Patril opátovi z Lamega, ktorý si tamojšie vodnaté trpké víno tajne vylepšoval postupným prilievaním brandy. Tak vymyslel portské.
O sherry sa postarali Feničania, ktorí na španielskom pobreží pestovali révu, a neskôr Arabi, keď do vína vmiešali destilát. A madeira sa zasa ešte aj plavila po mori krížom-krážom, čím ju nechtiac vystavili horúcim poveternostným podmienkam. A to sú vlastne základné technologické rozdiely: pri sherry sa liehovina prilieva do hotového vína, pri portskom treba pridávať brandy (podľa potreby) ešte počas kvasenia a madeirové víno sa pred doliehovaním zohrieva na 45 stupňov Celzia. Nuž a vermúty chutia aj vďaka aromatickým bylinkám, ktoré sa v nápoji macerujú. Za ich krstného otca sa považuje Antonio Benedetto Carpano z Turína, ktorý predával vlastný vermút už v roku 1786. Mimochodom, názov worm-wood – wermut pochádza z ponemčeného anglického názvu nevyhnutnej paliny v nápoji.
