Neštátne školy poskytujú všeobecne prospešné služby občanom vo verejnom záujme takisto ako štátne
Viera Grohová: Školné vyberané v súkromných školách slúži na financovanie obohacujúcich programov školy, nie na prevádzku a mzdy
Keď sa rozprávate s učiteľmi v štátnych školách, často sa sťažujú na nízke platy, na podmienky, v akých učia, ale neodpustia si ani frflanie na súkromné školy. Jedni ich považujú za konkurenciu. Iní za príživníkov odčerpávajúcich zo štátneho rozpočtu peniaze, ktoré by mohli tiecť im. Ako sa financujú súkromné školy? Naozaj sú vo výhode oproti štátnym v tom, že majú príspevky zo štátu a navyše vyberajú školné? Profit to zisťoval na troch súkromných stredných školách.
Pavel Straka z Ústavu informácií a prognóz školstva opisuje v článku uverejnenom v šiestom čísle časopisu vlády SR Verejná správa dva modely financovania súkromných škôl v jednotlivých krajinách Európskej únie. V prvom pristupuje štát k súkromným školám ako k podnikateľským subjektom. Vzdelávacie inštitúcie majú právo, ale nie povinnosť usilovať sa o zisk. Majú voľnú ruku pri určení výšky školného aj pri forme výučby. Na druhej strane nesú i ekonomickú zodpovednosť, pretože dotácie od štátu tvoria len doplnok ich rozpočtu. „Možno hovoriť o skutočnej odluke súkromného školstva od štátu,“ píše P. Straka. V druhom modeli štát súkromné školy výrazne dotuje, ale súčasne ich aj reguluje. Či už vo výučbe, alebo určením výšky školného.
Dotovať či nedotovať?
Na Slovensku zatiaľ funguje skôr model podobný tomu druhému. Súčasný kabinet sa domnieva, že ak chcú byť školy súkromné, nech sú aj finančne samostatné. Ale ak požadujú dotácie, mali by rátať aj s reguláciami. S argumentom, že súkromné školy nemajú mať žiadne štátne dotácie, lebo vyberajú školné, však predstavitelia štátu nesúhlasia. „V zmysle platnej legislatívy sa zo štátneho rozpočtu zabezpečuje financovanie súkromných škôl rovnako ako pri štátnych školách,“ uvádza hovorkyňa rezortu školstva Viera Trpišová.