Kupujúci vidí iba do regálov, cesta tovaru na ne je však dlhá a kľukatá
Premiér Robert Fico tvrdí, že obchodné reťazce sa nehorázne nabaľujú, a chce zákon, ktorý tomu zabráni. Oponenti hovoria, že práve reťazce dokázali znižovaním marže stlmiť rast cien, ktoré žiadajú prvovýrobcovia a spracovávatelia. Hoci zákon mal byť prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, vláda rokovanie o ňom prerušila a minister hospodárstva chce najprv počuť názor Bruselu.
Opatrnosť, aby sme neprestrelili? Alebo pochopenie, že ono to nie je ani zďaleka také jednoduché? Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek hovorí, že „nezávislá agentúra vykonala prieskum 23 obchodných tovarov v 160 predajniach... maloobchodných aj v obchodných reťazcoch“. Ministrovi vyšlo, že marže obchodníkov sú v niektorých prípadoch neprijateľné. V ktorých? Boli to napríklad drahé bonboniéry, ktoré nie sú tovarom dennej potreby, ba ani nevyhnutnosťou, ale produktom, pri ktorom sa človek až tak nepozerá na cenu, lebo ich kupuje raz za čas, k sviatku? Alebo lepšie víno, s ktorým sa ide vinšovať? Traja obchodníci sa Profitu nezávisle od seba priznali, že pri bonboniére vyššia marža spotrebiteľa nebolí. Dovoľujú si ju, lebo pomôže o čosi znížiť maržu na základných potravinách, chlebe, mlieku... Škoda, že ministerstvo výsledky prieskumu nezverejnilo.
Skutočné marže
Prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak reči o štyridsať- či stopercentných maržiach odmieta. „Ak by sa tu objavilo odvetvie, kde by boli také vysoké marže, okamžite sa tam presunie kapitál,“ uvádza pre Profit. Uvedomme si, že niektorý tovar sa točí v obchode denne, niektorý za pár dní, iný za týždeň, mesiac. Keď by sa čo len štyridsaťpercentná marža otočila šesťkrát týždenne, to by bol slovenský Klondike... Všetky finančné skupiny by sa náhlili do obchodu.“
