Existuje množstvo miest, kde chcú od človeka jeho osobné údaje. Kde hrozí, že jeho identitu ktosi zneužije, alebo sa „len“ dostane k citlivým informáciám, ktoré narušia súkromie majiteľa. Údaje o súkromí, majetku alebo vzťahoch sú žiadaným artiklom. Možností brániť sa nie je veľa.
„Keď sme sa v noci nudili, sledovali sme kamerami výstrihy opitých Britiek vracajúcich sa z krčiem. Majú veľké priblíženie, dá sa nimi vidieť značka auta na niekoľko desiatok metrov.“ O takýchto skúsenostiach s prácou v istom britskom supermarkete hovorí Profitu Slovák pracujúci na ostrovoch.
Svoje meno uviesť nechce. Naznačuje však, na čo všetko sa dá bez prekážok využiť technika, ktorou sa monitorujú verejné priestranstvá. Každý kamerový záznam je uložený. Od konkrétneho štátu, danej firmy a účelu, na ktorý kamerové systémy využíva, závisí, čo sa so záznamom bude diať ďalej, kto k nemu má prístup (kto si ho môže prezrieť a kto skopírovať) a po akom čase ho možno vymazať.
Začať tému skúsenosťami z Veľkej Británie a začať ich o osobných údajoch a záznamoch, ktoré niekto môže považovať za citlivé, hoci zákon ich ako osobné necharakterizuje, je zámer.
