Biela a čierna slovenských reštaurácií

Dobrých podnikov pribúda, ale hriechy vidno stále na každom kroku

Do reštaurácie vojde zvláštny hosť. Na hlave priveľký klobúk, na očiach tmavé okuliare a pod nosom husté fúziky. Vyberie si stolík pri kuchyni a sleduje každý kút. Pri výbere jedál vyslovuje zvláštne želania a podchvíľou si čosi zapisuje. Veľmi to pripomína scénu z Fun?sovho filmu Krídelko alebo stehienko.

Presne toto potrebujú majitelia reštaurácií aj na Slovensku. Pozrieť sa na svoju prevádzku očami anonymného hosťa, vidieť prehrešky a nedostatky a poučiť sa. Vidieť aj detaily, ktoré hosťa obťažujú: (ne)parkovanie, (ne)odkladanie kabátov, (ne)zabavenie detí. Ale keďže sú falošné preoblečenia manažérov len filmovou fantá­ziou, spoliehajú sa na nezávislých hodnotiteľov. Čiže vďaka môjmu dvadsaťročnému pôsobeniu v brandži aj na mňa. Táto metóda sa odborne nazýva mystery shopping.

Hodnotenie môže byť príjemné. Človek sa naje, nemusí za to zaplatiť a ešte sa aj dočká satisfakcie, keď sa po vystavení účtu predstaví ako „kontrola“. Ale nie sme vo Francúzsku či aspoň v Maďarsku. Slovenská hodnotiteľská realita vyzerá grotesknejšie i smutnejšie. Hodnotitelia potrebujú spoznať gastronomickú kreativitu, a tak si objednávajú kombinácie, ktorým by sa inak súdny návštevník vyhol. Znášajú nevšímavosť a ľahostajnosť aj vtedy, keď by sa bežný hosť otočil a odišiel. Niekedy cítia také rozčarovania, že im to pokazí náladu na celý deň. To je daň, ktorú treba zaplatiť za trávenie času týmto „príjemným“ spôsobom.