Labutia pieseň medoviny?
Mead, met, mjód, idromel, aquamel, skrátka medovina. Starí Slovania ju radi pili, a tak na Slovensku vtedy prekvitalo aj samostatné medovinové šenkovanie. Dnes v baroch dostaneme najexotickejšie nápoje, ale medový drink málokedy.
NaZemi ešte nežil človek a v stromoch už tiekla medovina, včely boli totiž už pred nami. Archeologické nálezy ukazujú, že aj „lovci mamutov“ popíjali nápoj z medu. Kvasinky ešte nepoznali, preto boli odkázaní na ruku prírody. Neskôr v histórii ľudstva sa však medovina dostala aj do kroník: kým v Dánsku, Nemecku, u starých Slovanov, Keltov, Longobardov a Hunov radi popíjali skvasený med, v Ríme a antickom Grécku si iba medom sladili víno. Za čias Bélu II. až päťdesiatdeväť dedín platilo dávky v podobe medoviny. V roku 1015 ňou hasili požiar Meisenu, pretože im došla voda. Pri korunovácii cára Mikuláša II. sa vypilo štrnásťtisíc vedier. No a v Anglicku sa ešte koncom 17. storočia v kráľovských dielňach vyrábal metheglin – korenená medovina, hoci v krajine už víťazilo pivo a liehoviny.
Dnešní bartendri na medovinu (i ovocný melomel) zabúdajú. Preto sa celosvetový kongres včelárov Apimondia rozhodol vytvoriť z nej samostatnú súťažnú kategóriu. „Pred dvoma rokmi získala v Dubline zlato Trnavská medovina vďaka zladeniu chutí kvetového medu s bylinami. A tento rok v septembri sme ňou v Melbourne obhájili bronz,“ hovorí Peter Kudláč zo spoločnosti Apimed Dolná Krupá. Radí aj barmanom častejšie siahnuť po tomto mierne liečivom, čistom a ľahkom alkohole.