Medzinárodný filmový festival Bratislava sa uskutoční od 30. novembra do 7. decembra ? V posledný novembrový piatok odštartuje v bratislavskom PKO zimné vydanie hudobného festivalu Žákovic open ? Na pultoch sa objavila nová kniha bestsellerového autora Maxima M. Matkina Miluj ma ironicky
Fotografia
Stratený čas? Slovensko 1969 – 1989
? Dokumentárna fotografia zobrazuje svet taký, aký je. To je bežný a navyše celkom logický názor, ktorý vysvetľuje úlohu vizuálneho zachytenia skutočnosti v žurnalistike či historiografii. Ak sa však pôjdete pozrieť na výstavu Stratený čas? Slovensko 1969 – 1989 v dokumentárnej fotografii, tak túto definíciu radšej nechajte predo dvermi. Slovenská dokumentárna fotografia v období socialistickej normalizácie totiž bola kadečím, len nie pasívnou kópiou žitého sveta. A to z dvoch dôvodov. Buď fungovala ako nástroj ideovej propagandy a fotografický obraz tu bol zneužívaný na posilňovanie budovateľského pátosu a na šírenie predstáv o lepších zajtrajškoch. Alebo bola fotografia prostriedkom protestu v rukách niekoľkých kreatívnych odvážlivcov, ktorí tematizovaním zdanlivo nenápadných socialistických praktík poukazovali na absurditu totalitného systému. Keďže rozsiahla výstava v bratislavskej Slovenskej národnej galérii sprístupňuje obidve tieto stratégie, je možné dokonale pozorovať ich vzájomné iskrenie. Určite to stojí za to a navyše máte na tento zážitok ešte aj dosť času. Fotografický výstavný projekt totiž potrvá až do 2. marca budúceho roka.(pg)
Film
Démoni
? Hovoriť o slovenskom filme Démoni ako o novinke nie je celkom presné. Premiéra snímky režiséra a scenáristu Róberta Švedu bola v tlači avizovaná už pred troma rokmi. Celý výrobný proces sa napokon natiahol na viac než päť rokov. Dnešná návšt eva filmu sa preto automaticky stáva aj poklonou vytrvalosti autora. Podnetov pre záujem však ponúka R. Šveda viac. Jeho vianočný poviedkový film, zachytávajúci krátky výsek zo života troch žien, sa totiž vymyká zo štandardnej ponuky kín. Tri samostatné príbehy rozprávané nekonvenčným filmovým jazykom nehľadajú zápletku ani finále, ostávajú otvorené a nedopovedané. Ich postavami sú anonymní aktéri, o ktorých nevieme a ani sa nedozvieme nič podstatné. Osobitá je aj vizuálna stránka snímky. Oko kamery je často roztrasené a zámerne neostré, na svet sa pozerá akoby ledabolo a svojsky. Všetky tieto vybočenia z radu dávajú filmu punc jedinečnosti, no zároveň sú aj brzdou na jeho ceste k divákovi. Démoni sú totiž až priveľmi osobnou výpoveďou autora, ktorý je zahľadený do svojich postáv, tvárí, výrazov, gest či spôsobov výrazu a ťažko sa o toto všetko delí s publikom. Návštevník kina, ktorý zachytí a porozumie jazyku Démonov, má šancu na ojedinelý zážitok. Všetci ostatní, ktorým sa to nepošťastí, môžu byť, naopak, veľmi sklamaní.(pg)
