Reklama a médiá

Televízia

Falošný plač a prikyvovacie hlavy

? Sila televízie sa zakladá na tom, že zo suchých faktov a informácií dokáže pri správnom uhle kamery, rýchlom strihu záberov či hudobnom podmaze urobiť oveľa dynamickejší a emocionálnejší zážitok ako noviny či internet. Z hrubšej „zvukovej“ manipulácie so skutočnosťou nedávno obvinili britskú verejnoprávnu inštitúciu BBC. Tá vo svojom spravodajstve priniesla príspevok o ruských pätorčatách, ktoré sa narodili v anglickom Oxforde. Nemocnica dala médiám zábery novorodencov. Tie však boli bez zvuku. Keďže editorom v BBC zrejme nestačilo, aby sa v spravodajskom šote objavili len nemé zábery, vyhľadali v archíve plač cudzích dojčiat a doplnili ho do príspevku. Redakcii na detailoch veľmi nezáležalo – podľa denníka Guardian dievčatá nahlas džavotali napriek tomu, že na ústach mali respirátory.

BBC nakoniec uznala, že urobila chybu – film dostala bez pôvodného zvuku, a tak ho mala aj odvysielať. V neskorších správach už príspevok odvysielala bez falošného plaču balíka detí.

Ako dodáva Guardian, verejnoprávna korporácia sa v nedávnej minulosti aj inými metódami snažila zvyšovať dôveryhodnosť svojej novinárskej práce. BBC v lete napríklad sľúbila, že už nebude používať „prikyvovacie hlavy“. Televízne rozhovory vyzerajú efektnejšie a osobne, ak kamera strieda zábery na respondenta a novinára. Niekedy však kamier nie je dosť a BBC preto dokrútila zábery s redaktorom, ktorý s pochopením a záujmom prikyvuje na odpovede svojho hosťa. Generálny riaditeľ BBC Mark Thompson pre britský denník povedal, že redakcia televízie sa podľa neho síce nesnažila vedome zavádzať obecenstvo, v budúcnosti však má od podobných netransparentných metód upustiť.