Článok pokračuje pod video reklamou
Poľskej vláde predsedá sociálny konzervatívec a liberálny ekonóm, ktorý chce spolupracovať s Európou
Keď pred dvoma rokmi uštedrili bratia Kaczyńskí predsedovi poľskej strany Občianska platforma (OP) Donaldovi Tuskovi dvojitú prehru, mnohí nad ním lámali palicu. V súboji o prezidentský post ho deklasoval Lech a v parlamentných voľbách odsunula Tuskových liberálov na druhé miesto strana Právo a spravodlivosť (PiS) pod vedením Jaroslawa. O 48-ročnom Donaldovi sa vtedy hovorilo, že je sympatický a dôveryhodný, ale nepriebojný.
Napriek tomu sa Donald Tusk nevzdal. V predčasných parlamentných voľbách v októbri 2007 jeho strana zvíťazila. Bola to náhoda alebo zákonitá odozva nespokojnosti voličov?
Počas dvojročnice „káčerov“, ako Lecha a Jaroslawa Kaczyńských v Poľsku prezývajú, sa krajina dostala do pozoruhodnej situácie. Rast ekonomiky presahoval šesť percent, nezamestnanosť poznateľne klesla, reformný proces neustával a Poľsko sa udomácnilo v EÚ ako rešpektovaný člen. Prezident i premiér presadzovali na celoeurópskych grémiách záujmy s národoveckými víziami, ktoré pripadali väčšine členov ako euroskeptické. V neústupčivosti s nimi držali krok azda iba Briti, ktorí tým však nikoho v únii nešokujú.
