Ľudia, ktorí zbohatli svojím umom a šikovnosťou, sa k pomocníkom v domácnosti správajú seriózne, horšie je to už s „novými Rusmi“
Niekoľko desiatok rokov sa do hlavy sovietskeho človeka vtĺkalo, že súkromné vlastníctvo je nezákonné. Súkromný vlastník je krvilačný a vykorisťuje. Jeho súkromný život je odporný. Pracovať pre vlastníka je ponižujúce.
Tak to bolo v teórii. V praxi sa ľudia nestávali vlastníkmi a najímanými pracovníkmi pre dve príčiny. Vykorisťovať niekoho kvôli socialistickým mzdám bolo smiešne. Z tohto dôvodu si sovietske ženy nemohli napríklad dovoliť najať pomocníčky do domácnosti či opatrovateľky. A žiadna žena sa ňou nestala len preto, lebo by by ju považovali za príživníčku a nik by jej nevyplácal dôchodok.
Elita straníckych bossov však bola výnimkou. Ich osobní šoféri a upratovačky nielen pomáhali v domácnosti, ale aj sliedili za svojimi pánmi. Sluha a donášač v jednom balení. Ľudia o nich hovorili s nenávisťou a nazývali lokajmi.
Keď sa v Rusku objavilo súkromné vlastníctvo, situácia sa radikálne zmenila. Zatváranie nerentabilných podnikov uvoľnilo pre pracovný trh veľké množstvo ľudí. Našli si nové miesto pod slnkom. Z mnohých sa stali podnikatelia, iní k nim prišli do práce.
