Mesiac pred odchodom do krajiny lietajúcich kobercov sa vyberáme po prvý raz do Viedne so žiadosťou o víza na iránske veľvyslanectvo. O tri týždne sa tam vraciame. Sme z tých šťastnejších. Slovák, ktorého pred veľvyslanectvom stretávame, odchádza so sklonenou hlavou.
Po siedmich dňoch cestovania cez Balkán a Turecko sa konečne dostávame na vytúženú hranicu s Iránom. Svedkom nám je Ararat, bájny vrch dosahujúci výšku 5 137 metrov nad morom. Nachádza sa síce na území Turecka, ale iba niekoľko kilometrov od Iránu a Arménska. Minúty pravdy sú pred nami. Referencie však máme prevažne pozitívne, a tak sa s pasom v ruke usmievame. Dúfame, že nebudeme musieť otvárať a vyhadzovať plecniaky, čo bola ešte donedávna bežná prax pri turistovi zo západu. Preniesť cez hranicu nebolo možné ani časť západnej kultúry v podobe hudobného nosiča, nehovoriac o „nemravných“ časopisoch. My však máme so sebou ešte niečo pikantnejšie – Bibliu v perzštine. Tú sme dostali v štyroch exemplároch od obyvateľa mesta Van v Turecku. S vysokou pravdepodobnosťou by sme mali s iránskou políciou pri zistení pašovania takéhoto predmetu nemalé problémy, a tak sa traja (vrátane mňa) rozhodujeme nechať tento suvenír v Turecku. Jedine spolucestovateľka Zuzka nestratí odvahu a knižku schová hlboko do plecniaka. Našťastie detailná prehliadka sa nekoná. Po päťminútovom kontrolnom rozhovore s anglicky hovoriacim iránskym vojakom sa nám s horúcim slnkom nad hlavami otvára brána Perzskej ríše.
Bývalá metropola
Tabríz, hlavné mesto západnej časti Iránu, provincie Azerbajdžan, je nevyhnutnou prestupnou stanicou pre každého turistu cestujúceho po zemi zo západného smeru. Kvôli vízam do Azerbajdžanu, kam majú pokračovať naše cesty po Iráne, tam trávime niekoľko dní. Voľný čas využívame predovšetkým na spoznanie samého mesta, najmä jeho megabazáru z pätnásteho storočia, citadely či nedávnym zemetrasením poškodenej Modrej mešity. Poznávanie mesta uľahčujú niekoľkí miestni, ktorí si chcú precvičiť angličtinu. Hoci sa snažíme nemať o súčasnom Iráne žiadne predsudky o jeho kultúrnej menejcennosti, stretnutie s miestnym intelektuálom je neočakávaným prekvapením.
