Aby bol váš život zážitok

George Mraz a Iva Bittová spolu vystúpia 8. januára vo Veľkej koncertnej sieni Slovenského rozhlasu v Bratislave ? V kinách sa premieta nový slovenský film režiséra Vlada Fischera Polčas rozpadu ? Na slovenské pódiá sa v decembri vracia legendárny spevácky zbor Červenej armády Alexandrovci

film

Import export

? Keď budete odchádzať z tohto filmu, možno medzi sedadlami zakopnete o nedojedený popkorn alebo nedopitú kolu. A to nie preto, že by pri novinke rakúskeho režiséra Ulricha Seidla prechádzala chuť do jedla. Dôvodom by mohlo byť skôr to, že U. Seidl nerobí konzumné kino a jeho diela zamestnávajú skôr hlavu než žalúdok. Seidlove snímky totiž vždy balansujú na hranici medzi dokumentárnym a hraným filmom a diváka neustále nútia premýšľať o tom, či scény na plátne zobrazujú skutočnosť, alebo sú len výplodom autorovej fantázie. Platí to aj o filme Import Export. Kostrou dejovej línie sú samostatné príbehy Ukrajinky Oľgy a Rakúšana Paula, ktorých osudy sú zapletené do systému obchodu s pracovnou silou a tovarom medzi starou a novou Európou. Nie je to žiadna objavná téma, a ak by sa U. Seidl sústredil len na ňu, možno jeho snímka vôbec nezaujme. Sila jeho filmu však spočíva v tom, že story o migrácii medzi Východom a Západom je postavená na odkrývaní zdanlivo nenápadných či skrytých detailov. Seidlovo neústupčivé oko ukazuje, že na zobrazenie skutočných drám netreba veľké gestá, ale skôr prienik do zákutí tichého zla a vášní v medziľudských vzťahoch. Takže občerstvenie tentoraz radšej nechajte pri pokladnici a sústreďte sa na plátno. (pg)

dvd

Návrat Týždňa vo filme

? Premietanie reklamy pred filmovými predstaveniami nie je výmyslom ponovembrových marketingových stratégov. Ešte v dávnych normalizačných dobách boli návštevníci kín konfrontovaní s nádielkou vizuálnych posolstiev, ktoré mali formovať ich konanie a svetonázor. Išlo o kinožurnál Týždeň vo filme, ktorého desať vydaní zo sedemdesiatych rokov na DVD sprístupnili Slovenský filmový ústav a vydavateľstvo Petit Press. Niekoľkominútové spoty, ktorým sa dobový divák väčšinou snažil vyhnúť, dnes pôsobia zábavne, ale i poučne. Zobrazujú totiž snahu vtedajších ideológov zasiahnuť ľudí nečítajúcich noviny populárnejším formátom filmu a prepašovať trochu propagandy aj na miesta, kde sa oddychuje a trávi voľný čas. Je zaujímavé sledovať, ako sa tvorcovia kinožurnálov snažili šíriť politickú agendu medzi pospolitým ľudom. Slúžil na to napríklad priateľský až žoviálny prejav komentátora, veselý hudobný podmaz či dokonca nevyhýbanie sa pozitívne ladeným témam o „zlom Západe“. Zaujme tiež to, ako sa počas normalizačných rokov tón v spravodajstve postupne menil k nekompromisnej agitácii a oslave socialistického zriadenia. Pre dnešného diváka sa takto filmové týždenníky stávajú nenáročným dejepisom, do ktorého môže kedykoľvek „nazrieť“.(pg)