Viacerí prisťahovalci z bývalého Sovietskeho zväzu sledujúaj v Nemecku zo satelitu dvadsať ruských kanálov
Naturalizovaní v krajine praprapredkov budú možno až potomkovia navrátilcov
Russisches Geschäft Widrich – Widrichov ruský obchod. Waldemar Widrich, ktorý sa vysťahoval zo sovietskeho Kazachstanu, na Nemecko-americkej ulici 2 v mestečku Simmern predáva Nemcom z Ruska potraviny a ruskú tlač, ktorá ide dobre na odbyt.
ZKazachstanu prišiel aj Alexander Honekker, ktorého si nemeckí kolegovia doberajú, či nie je z rodiny niekdajšieho ortodoxného východonemeckého straníckeho šéfa. Brzdí ich: priezvisko síce znie rovnako, no píše sa inak, nie „ck“, ale „kk“. Z nemčiny dvadsaťosemročného Alexandra cítiť, že sa mu stáva materinským jazykom až v Nemecku. Napokon v sovietskom prostredí nemeckej dedinky Novotroick pri vtedajšom kazašskom hlavnom meste Alma-Ata vychodil päť tried základnej školy v ruštine. V roku 1991 sa s rodičmi presťahoval do Nemecka. Dedo, babka, brat i sestra tam boli už vyše roka.
Skok z Kazachstanu
„V Kazachstane som si myslel, že po nemecky čosi viem, tu som však zistil, ako málo,“ spomína si Alexander. Ešte šťastie, že po príchode spoznal v nemeckej škole v tej istej triede Svetlanku, ruskú Nemku. S nemčinou sa trápili spolu. Jazyk do uší dostával aj z televízie. Zo športových programov i zo seriálu Baywatch. Vyučil sa síce za elektrikára, ale preskákal viacero zamestnaní, lebo jediné, čo ho istý čas zaujímalo, bolo taekwondo. Doteraz každé prázdniny lieta do Kirgizska, kde má výborného učiteľa.
