Do kín prichádza dráma Čierna krv so soundtrackom od gitaristu skupiny Radiohead Jonnyho Greenwooda ? Slovenské národné múzeum v Bratislave pripravilo rozsiahlu výstavu Ako sme žili? Slovensko v 20. storočí ? Speváčka Dorota Nvotová pripravila svoj nový album s názvom Sila vzlyku
hudba
Skryté hviezdy Lavagance
? Mladé slovenské hudobné skupiny to stále majú ťažké. Tlač venujúca sa populárnej hudbe na Slovensku neexistuje a elektronické médiá väčšinou uprednostňujú interpretov, ktorí majú potenciál osloviť masu. V takejto situácii sa môže stať, že aj skupina, ktorá získala tri ocenenia Aurel za rok 2006 a ich album sa stal podľa poslucháčov Rádia FM počinom minulého roka, ostáva skrytým tajným tipom a bežný konzument na ňu len tak nenarazí. Reč je o bratislavskej skupine Lavagance, ktorá zaujala hneď svojím prvým „krátkym“ cédečkom Back to Attraction a koncom minulého roka vydala svoj prvý regulárny album Orthodox Experience. Lavagance je bez preháňania zoskupením minimálne európskeho formátu. Ich nahrávky prekvapia na tuzemské pomery skvelým zvukom, invenčnosťou v práci s nástrojmi a melodickými nápadmi. Napriek tomu, že v repertoári skupiny možno počuť ozveny anglickej „nezávislej“ gitarovej školy, ich produkcia nie je žiadnou kópiou, ale práve naopak je sympaticky svojská a suverénna. Keďže oficiálne médiá z Lavagance zrejme hviezdy neurobia, je potrebné si ich prísť pozrieť naživo. Príležitostí bude aj v tomto roku dosť. Skupina práve dáva dokopy kalendár blížiaceho sa turné. (pg)
Film
Sweeney Todd – Holič z Fleet Street
? Režisér Tim Burton a herec Johnny Depp síce tvoria zohraný tandem, to však ešte nemusí byť nevyhnutnou zárukou dobrého filmu. Platí to o ich najnovšom počine, adaptácii muzikálu o Sweeneym Toddovi, londýnskom holičovi s priveľmi ostrou britvou. Problémom filmu pritom nie sú nedostatky v Burtonových režisérskych schopnostiach či Deppovom herectve. Čo nefunguje, je prenos špecifickosti divadelného muzikálu na filmové plátno. Keď už diváka všadeprítomný spev ochudobňuje o dialógy, je potrebné ponúknuť mu buď skutočné spevácke výkony, optickú pastvu pre oči, alebo strhujúci dej. Snímka Sweeney Todd však okrem závanu estetiky nemého filmu a Burtonovej už klasickej strašidelnosti neponúka vlastne nič zaujímavé. Príbeh londýnskeho holiča, ktorý horí pomstou za neprávom strávené roky v žalári a za zneuctenie svojej družky, sa rozpadá do fragmentov a chýba mu spád. Všetky náznaky akcelerácie deja sú utopené v zbytočne dlhých a statických vokálnych výstupoch. Neadekvátnou náhradou za slimačie tempo filmu sú naturalistické scény s lynčujúcim holičom a potokmi krvi. Sweeney Todd by mal diváka mraziť a držať v napätí. V skutočnosti ho uspáva spevom a nudí. (pg)
