V Štajersku sú doliny, ktoré slovenčina zaujíma viac než čeština
Keď sa v devätnástom storočí koľajnice zakľukatili aj do juhozápadných dolín dnešného Horného Rakúska a severozápadného Štajerska, nasadal v lete do vlakov viedenský dvor. Preto v roku 1868 dostal Aussee s liečivou minerálkou oficiálny názov kúpeľné mesto. Prvý lyžiarsky vlek postavili o štyridsať rokov neskôr.
Kúpele na brehu rovnomenného jazera slúžili nižším vrstvám. Cisárovo letné sídlo bolo obďaleč v hornorakúskom Bad Ischl. František Jozef sa tam zasnúbil s Alžbetou Bavorskou, dnes známou ako Sissi, a tam dokonca spísal aj vyhlásenie Mojim národom, ktorým ich vysielal do prvej svetovej vojny. Južnejší Bad Aussee patril smotánke, ktorá nemala nárok na miesto pri výsosti, ale chcela byť čo najbližšie. Navyše na čerstvom horskom vzduchu, v romantickej prírode a pri slanej vode, ktorá hojila prehýrený tráviaci trakt i priedušky. Miesta okolo horských jazier, ktoré dodávali cestami-necestami soľ nad zlato a drevo, železnica otvorila turistike.
Od leta k zime
Oblasť Ausseerland-Salzkammergut v geografickom centre Rakúska však už iba z letných pobytov nežije. Polovica súčasných 170-tisíc ročných hostí ju vyhľadáva v lete a druhá v zime. Letní už nechodia k liečivej vode, ale na čistý vzduch. Chodníky popri jazerách pod strmými vápencovými zrázmi objavili aj milovníci horských bicyklov. Orientačné tabule na každom kroku označujú miestne atrakcie. Napríklad Toplitz See, povesťami opradené jazero, kde sa našli po vojne aj potopené škatule peňazí z nacistických falšovateľských dielní. Alebo Via Artis. Znalec histórie, milovník umenia a riaditeľ turistického združenia Ausseerland-Salzkammergut Ernst Kammerer ukazuje chodníky, ktorými sa túlal spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny Thomas Mann, skladatelia Johannes Brahms či Richard Strauss, maliar Oskar Kokoschka aj bratislavský rodák, slávny sochár Victor Oskar Tilgner.