Článok pokračuje pod video reklamou
Zuzana Kurzweilová:Nemci nie sú disciplinovanejší,väčší pedanti a samostatnejšíako Slováci. Rozdiely súv jednotlivých ľuďochi v atmosfére na pracovisku
Nič z toho, čo robí, nepokladá za papierovú vojnu, ale za nevyhnutný poriadok, aby sa popri jej údržbároch mohla začať výroba. Tvrdí, že je to štandardný postup, aj keby sme všetci boli anjeli a pracovali ako stroje.
Ráno začína Zuzana Kurzweilová pri počítači s poštou a zostaví si denný plán porád, stretnutí a auditov. To, čo mali podľa predpisov vykonať, i to, či o vykonanej práci spísali príslušný protokol. V deň, keď mala o svojej profesii hovoriť Profitu, kontrolovala napríklad prácu s lepidlami. „Takýto systém kontroly je nielen na Slovensku, ale napríklad aj v nemeckých firmách. My sme vlastne len prešli na ich systém,“ tvrdí Zuzana. Vysvetľuje, že čas sa nepriatelí s pamäťou, preto sú takéto kontrolné mechanizmy nevyhnutné nielen pre prípadné reklamácie, ale aj kvôli kontrole rutinnej práce, aby si ju človek nezľahčil. Niekomu sa to časom môže stať. Čosi zabudne zapísať a nik nevie, či to urobil alebo nie.
Jej šesťdesiat mužov. Má dvadsaťštyri rokov a firma jej zverila kontrolu kvality práce šiestich desiatok mužov, zväčša o dosť starších, než je ona. Aj napriek chúlostivej a pre mnohých nepríjemnej kontrolnej práci si myslí, že nemá s ľuďmi, ktorých kontroluje, problémy. Je to podľa nej o komunikácii. Tvrdí, že nedostatky netoleruje, nestrpí falošnú solidaritu a vie povedať aj nepríjemné veci. Ale vecne a s úsmevom, nie s posmeškami a „výrobou“ nepriateľov. Nekričí, nenecháva si na nikoho nič v talóne na horšie časy a ľudia pochopili, že aj ona si robí svoju prácu tak ako oni.
