Oko minulosti. Určiť vek, prípadne dátum narodenia mŕtveho človeka býva niekedy nad ľudské sily. Najmä vyšetrovacie tímy by tieto informácie ocenili. Dánski vedci prišli s metódou, ako určiť dĺžku života ktoréhokoľvek ľudského tela. Jedinou podmienkou, ktorá sa sprvu zdá zvláštna, je dátum narodenia najskôr v roku 1950. Tento dátum priamo súvisí s testami atómových bômb, ktoré ľudstvo odštartovalo počas štyridsiatych rokov minulého storočia. Atómové výbuchy totiž do ovzdušia uvoľnili jedinečný prvok – špeciálny izotop uhlíka C-14. Táto látka sa usádza v ľudskom oku počas prvých dvoch rokov života. Porovnaním množstva látky v oku so záznamami hodnôt izotopu v ovzduší sa tak dá pomerne presne určiť vek jedinca. Táto metóda však bude použiteľná len nasledujúcich sto rokov, potom sa hladina uhlíka C-14 v atmosfére vráti do normálu.
Pekelná ropucha z Madagaskaru
Belzebub bol pôvodne filištínskym bohom. Odháňal muchy v domácnostiach mesta Ekrón. V biblickom Novom zákone dostal nový význam – stal sa kniežaťom démonov. Belzebub však nedávno prenikol aj do modernej biológie.
Pekelnou povesťou Belzebuba si pomohli vedci Susan Evansová, Marc Jones a David Krause zo Stony Brook University, keď hľadali meno pre prehistorickú žabu, ktorej skameneliny objavili na Madagaskare. Nového tvora pomenovali Beelzebufo ampinga. Žil pred 70 miliónmi rokov a mal úctyhodné rozmery – vyše 40 centimetrov. S natiahnutými zadnými končatinami by žaba mohla dosiahnuť aj trištvrte metra. Vďaka svojim rozmerom je najväčšou známou žabou histórie. Z trónu zosadila doterajšieho rekordmana – západoafrického skokana obrovského s dĺžkou okolo 30 centimetrov. Nová žaba na pohľad pripomína ropuchu (čeľaď Bufonidae – po slovensky ropuchovité), no patrí do podčeľade Ceratophryinae. S ropuchami nie je ani príbuzná. Rodové meno Beelzebufo – diabolská ropucha – teda nie je presné a vyjadruje skôr fascináciu objaviteľov jej obrovskými rozmermi. Zaujímavé je aj meno druhové – ampinga. V miestnej malagaštine znamená „štít“ a odkazuje na kostné útvary na lebke, ktoré ako pevná prilba chránili svoju nositeľku. Beelzebufo mohla vážiť do päť kilogramov. Vyznačovala sa priestornou tlamou s veľmi silnými čeľusťami. Na jej jedálnom lístku sa pravdepodobne popri hmyze objavovali najmä drobné cicavce, obojživelníky a plazy. Vedci nevylučujú možnosť, že plienila hniezda malých druhov dinosaurov a lovila ich mláďatá. „Diabolská ropucha“ však nie výnimočná len rozmermi. Ešte zaujímavejšia je jej fylogenetická pozícia. Podčeľaď Ceratophryinae sa totiž podľa doterajších výskumov vyskytuje len v Južnej Amerike. Ak sa jej zástupca objavil aj na Madagaskare, muselo pred 80 miliónmi rokmi existovať pevninové spojenie medzi ostrovom a juhoamerickou Gondwanou. (lj)
