Do kín prichádza nový český film O život s Dorotou Nvotovou ? Viacerí slovenskí interpreti prejavili poctu Jarovi Filipovi formou spoločného cédečka Jarove pesničky ? divadlo Nová scéna pripravilo muzikálovú adaptáciu filmovej komédie Limonádový Joe
Film: Táto krajina nie je pre starých
Čím sa môže vyznačovať krajina, ktorá nie je pre starých? V oscarovom filme bratov Joela a Nathana Coenovcov ide o priestor, v ktorom nové neprehľadné pravidlá narúšajú starý zavedený a odskúšaný poriadok. Šerif pred dôchodkom Ed Tom Bell (Tommy Lee Jones) pozoruje prerod svojej domovskej krajiny. V novom, aktuálnom svete sa zločin stáva nielen všadeprítomný, ale jeho motívy a podoby nadobúdajú iracionálny a nepredvídateľný charakter. Platí to aj o prípade psychopatického zabijaka Antona Chigurha (Javier Bardem), ktorý patrí do šerifovej agendy. Príležitostný lovec Llewelyn Moss (Josh Brolin) náhodou naďabí na kufor plný peňazí, čím sa zapletie do víru dramatických udalostí, ktorým kraľuje chladnokrvný Chigurh. V rozpútanej krvavej honbe za balíkom dolárov je polícia degradovaná do úlohy štatistov. Kopenie sa mŕtvol totiž nesúvisí so žiadnym plánom, je výsledkom vlastnej zvrátenej logiky nezastaviteľného vraha. Bratia Coenovci z tejto scenérie nevytvárajú ironické tarantinovské divadlo a už vôbec im nejde o heroizáciu násilia. Skôr si ich možno predstaviť ako s porozumením pritakávajú postavám svojich policajtov, ktorí pri šálke kávy spomínajú na staré, „prehľadné“ časy. Sila snímky spočíva v brilantných dialógoch, ktoré sú skutočným dejiskom násilia a kľúčom k jeho (ne)pochopeniu. (pg)
Filmové peripetie
Ako sa robí film (3)
Každý film potrebuje scenáristu, človeka, ktorý ho „vysedí“ ako sliepka vajce. Sedí za počítačom celé hodiny a píše. Režisér hľadá scenáristu, s ktorým si porozumie bez slov. Aj film je o tom, aby v ňom bolo čo najmenej slov a čo najviac rozprávania obrazom. Mne osobne u mnohých scenáristov prekáža, že používajú príliš veľa slov. Chýba im obrazové videnie. Aj ja som pri svojich filmoch hľadal scenáristu. V oboch prípadoch som sa rozhodol pre scenáristky práve končiace štúdium tohto odboru na vysokej škole. Veril som, že je v nich pretlak tvorivej energie. Mýlil som sa. Spoluscenáristka môjho druhého celovečerného filmu sa po jeho premiére ani raz nezaujímala, ako sa filmu darí v kinách alebo na festivaloch. Nechcem to ďalej komentovať, pretože tomu nerozumiem. Spomínam si len, ako ja a mnohí moji kolegovia robili všetko pre film pred nakrúcaním, pri nakrúcaní aj po nakrúcaní. Úcta a pokora k práci mi chýba u mnohých „filmových profesionálov“. Z celovečerných filmov na Slovensku ešte nikto nezbohatol a v najbližšej dobe ani nezbohatne. (Teda ak mu ide naozaj o film, lebo z grantov udeľovaných ministerstvom kultúry sa dá pri poznaní „legislatívy“ dobre žiť.) Tak teraz idem vyplniť žiadosť o grant. Koncom marca je uzávierka.
