Premiér, ktorý dal socialistom punc nositeľov pokroku, sa nevyhýba ani háklivým politickým témam
Keď Španieli 14. marca 2004 volili, triasli sa im ešte kolená po teroristických útokoch, ktoré si tri dni predtým vyžiadali v Madride 191 mŕtvych a 1 755 zranených. Z rozhorčenia nad zmanipulovanými informáciami o atentátnikoch sa vtedy voliči odvrátili od favorizovaných ľudovcov a priklonili k socialistom.
Vodca socialistov José Zapatero musel potom znášať posmešky, že za premiérske kreslo „vďačí“ al-Kájde. Zbavil sa ich až po štyroch rokoch, keď 9. marca 2008 priviedol svoju stranu k volebnému víťazstvu. Získal hlasy vyše 46 percent zúčastnených voličov.
Na prahu neistých časov. Americká hypotekárna kríza infikovala v druhej polovici minulého roka aj európske ekonomiky vrátane španielskej. Vyše 35 miliónov oprávnených voličov stálo v marci pred dilemou, či majú v neistých časoch viac dôverovať socialistom alebo ľudovcom. Súdiac podľa zhoršujúcich sa makroekonomických ukazovateľov, nemajú vládnuci socialisti patent na imunizovanie španielskej ekonomiky. Recepty, ktoré počas predvolebnej kampane a najmä v dvoch televíznych debatách predkladal i José Zapatero a jeho protivník Mariano Rajoy, boli síce predmetom vášnivých debát, ale voliči ich brali s rezervou.