Pavel Kohout: S písaním je to ako s maľovaním, alebo s iným druhom umenia. Buď sa to predá, alebo nie
Obľúbený dramatik, prozaik a spoluautor Charty 77 Pavel Kohout s manželkou, filmovou a rozhlasovou scenáristkou Jelenou Kohoutovou nás víta piškótami. Sú pre jazvečíka Ričiho, ktorý sa zabehnutým rituálom zoznamuje s hosťami mezonetového ateliéru v centre Viedne. P. Kohout prežil sedem režimov, nie však z pohľadu pasívneho diváka, ale aktéra. Žije striedavo v Prahe a vo Viedni, má rád dobré vína a vie, ako sa nimi neopiť: „Musíte stále po troškách jesť a veľa rozprávať.“ K jeho prednostiam patrí rozprávačský talent, cit pre kvalitné umenie, všeobecno-politický prehľad, humor, sebairónia i nadhľad.
?Umelec a peniaze?
Váš otec bol riaditeľ továrne. Aj vás viedol k obchodu?
Nie. Naopak, bol šťastný, že robím to, čo robím. On sám šéfoval firme, ktorá najviac smrdela. Vyrábala z kostí želatínu a glej. Nechcel mať zo mňa obchodníka. Všetko, čo som napísal, odkladal, takže mi od 13 rokov vytváral archív. Bavilo ho to.
