Investície do olympijských hier sú astronomické a podieľajú sa na nich veľké nadnárodné korporácie
Organizátori Letných olympijských hier v Pekingu 2008 začiatkom minulého mesiaca netušili, ako ľahko sa im môžu začať veci vymykať z rúk. Nablýskanou predolympijskou metropolou 10. marca zalomcovali udalosti z opačného konca Ríše stredu. Tibetskí mnísi rozochveli svedomie celého sveta a ten začal vnímať olympiádu v úplne inom svetle.
Sebavedomím prekypujúci Peking, ktorý má aj s predmestiami toľko obyvateľov ako bývalé Česko-Slovensko, zrazu zneistel. Ani akokoľvek perfektné plánovanie ho neuchránilo pred trhlinami v naleštenom štíte dokonalosti. Čínskemu komunistickému vedeniu ich spôsobujú demonštrácie v desiatkach štátov planéty proti tomu, ako drsne čínsky režim potláča ľudské práva. Hoci sa väčšina demonštrácií sústreďuje proti represiám v Tibete, medzinárodný odpor a výzvy na bojkot letných olympijských hier (LOH) si zapríčinila aj politika Číny v zahraničí. Na prvom mieste v Sudáne, kde táto krajina kryje genocídu v Darfúre výmenou za rozširovanie prístupu k zdrojom ropy. V menšej miere z rovnakých dôvodov v Mjanmarsku, kde legitimizuje krvavú vojenskú chuntu.
Najviditeľnejší vzdor dokumentujú médiá v týchto dňoch z trasy štafety olympijskej pochodne. Zapálili ju 24. marca v starogréckej Olympii podľa antického vzoru pomocou parabolických zrkadiel. Už túto úvodnú ceremóniu narušili demonštrácie proti brutalite v Tibete.
