Aj primeraný pracovný egoizmus je nevyhnutný na to, aby nás život nezomlel
Kolorit vzťahov na pracovisku sa krúti aj okolo toho, čím prispieť do kolektívnej práce a čo predstaviť ako vlastný „sólo výstup“. Aj v práci treba byť obozretný, čo odovzdať len za mzdu (rutinné práce, štandardná agenda) a čo si dať dobre zaplatiť. Môže ísť napríklad o osobitný zlepšovací návrh či vlastný nápad vedúci k úspore nákladov.
Predpokladá sa, že každý dospelý človek má svoje skúsenosti, postoje, názor na život i prístup k dennej praxi. Súhrn tohto všetkého možno s primeraným nadhľadom nazvať aj vlastným životným, pracovným a osobným „náboženstvom“, kde je dôležitejší obsah ako forma. Bez ohľadu na to, či je človek veriaci alebo neveriaci, je užitočné zostaviť si svoje „vlastné náboženstvo“ zo skúseností a praktík, ktoré sa mu osvedčili a priniesli mu uspokojenie, pohodu, šťastie, zisk a úžitok.
Takýto „náboženský súpis“ nemá byť pre pragmatika konečný, pretože ho môže na základe ďalších skúseností meniť a vylepšovať. Veľmi dôležitá je však viera vo vlastné sily. Ak si predstavíme život ako určitú sériu hier, tak každý z nás sa dá určitým spôsobom „naprogramovať“ a nastaviť si podvedomie – buď pozitívne, alebo negatívne, buď na úspech, alebo na neúspech.
