Úbytok letného morského ľadu v Arktíde otvára úsporné spojenia svetových ekonomických centier na brehoch Atlantiku a Pacifiku. A prístup k ložiskám nerastných surovín na dne Severného ľadového oceánu. Príčinou je globálne otepľovanie.
Severozápadnú cestu – oboplávanie Severnej Ameriky „vrchom“ – hľadali ľudia dlho. Najprv Vikingovia, ktorí mali od konca 10. storočia kolónie v Grónsku. Brzdou sa stala malá ľadová doba, ochladenie v rokoch 1300 až 1850. V 15. storočí spôsobila vymretie grónskeho osídlenia Vikingov.
Záujem o severozápadnú cestu ožil v ére veľkých zemepisných objavov. Pápežské rozdelenie sveta medzi Španielsko a Portugalsko v roku 1493 donútilo pátrať po novej trase do Ázie. John Cabot sa o to smerom z východu pokúsil v anglických službách už v roku 1497. Zo západu ju dal v roku 1539 hľadať Hernán Cortés, pokoriteľ Aztékov. Všetko márne. Rovnako pochodili ešte aj v 18. storočí Vitus Bering, James Cook a George Vancouver. V polovici 19. storočia na severozápadnej ceste dokonca zahynula výprava Johna Franklina. Čiastočne pre neschopnosť po- učiť sa od Inuitov (Eskimákov), ako prežiť v polárnom prostredí. Pri pátraní po Franklinovi prešla severozápadnú cestu ako prvá výprava Johna McClura v rokoch 1850 – 1854. Nie však celú loďou, ale časť na saniach.
