Nájsť voľné miesto, zaparkovať, kúpiť parkovací lístok. Zdanlivo jednoduchý spôsob, ako odstaviť auto v centrách slovenských miest. Ibaže. Ak natrafíte na parkovací automat, neznamená to, že musíte zaplatiť. Nič sa vám nestane. Teda ak máte dosť energie na prípadné handrkovanie s úradníkmi. Čo mesto, to iný spôsob vyberania parkovného. A vinou legislatívnych zmätkov nie vždy ide o legálny spôsob.
Od vlaňajšieho decembra legislatíva znemožnila vyberať mestám poplatok za parkovanie na verejných miestach, pokiaľ nejde o strážené parkovisko. Čo je prípad väčšiny parkovacích miest v centrálnych zónach miest. Na prvý pohľad je to neškodná záležitosť. Vodič ušetrí dvadsať korún, mesto o pár korún príde. Vyberanie parkovného však bolo, je a bude výborný biznis. Do mestských pokladníc menších miest ročne prináša státisíce až milióny korún, pri väčších mestách ide o desiatky miliónov. Preto nečudo, že právne oddelenia radníc majú od decembra novú úlohu – hľadať spôsoby, ako vyberať parkovné v súlade so zákonom. Jedni za pozemky vyberajú nájomné, iní to nazývajú dane, tretí parkovacie miesta prenajmú firme a tá poplatky vyberá namiesto mesta.
Kedy (ne)platiť. Vodič má v zásade dve možnosti. Vhodiť pár mincí do automatov na platených parkoviskách a nestarať sa, kam peniaze pôjdu a či ich mesto alebo firma vyberajú oprávnene. Druhá možnosť je zostúpiť do úradníckeho pekla a snažiť sa v prípade neoprávneného parkovného vymôcť od úradov vysvetlenie, prípadne prísľub, že poplatok vrátia alebo zrušia.