Keď prišla Mária Hošalová o prácu, zozbierala všetku odvahu a dala sa v roku 1992 na podnikanie. V jej veku ju už totiž nik nechcel zamestnať. Mala dve školopovinné deti, starý favorit a prázdnu peňaženku.
Zrátala som si za a proti, lebo v Banskej Bystrici som mala chuť na prenájom mestskej dielne, kde sa šili pracovné odevy. V banke mi vyrátali, že musím mať ročný obrat desať miliónov, ak mám pokryť všetky výdavky. Na založenie eseročky som peniaze nemala, nuž som začala podnikať ako fyzická osoba. Prenájom mal podmienky. Musela som prevziať vtedajšie úverové zaťaženie, celých 2,3 milióna korún. S prevádzkarňou mi mesto odovzdalo aj sedemdesiat zamestnancov. Veľmi rýchle som pochopila, že polovica z nich chcela akurát tak chodiť do zamestnania.
PODNIKANIE NA PÔŽIČKU. Na prvé výplaty som si požičala peniaze od rodinného priateľa. Chodila som od banky k banke a keď som hovorila, že majetkom sú iba staré šijacie stroje a čestné slovo, pozerali sa na mňa ako na fantastku. Nakoniec som zo zúfalstva povedala, či mi dajú úver, ak bude ručiť solventný kamarát. Pomohol mi raz, potom druhýkrát.