Juraj Jakubisko: Ak by bojové scény z filmu Bathory robili Američania, stáli by toľko, ako celá naša snímka
Manželia Jakubiskovci stále žijú filmom Bathory. Hoci snímka je už v podstate hotová, práce okolo nej je ešte dosť. V čase rozhovoru s Profitom riešili drobnosti reklamného klipu k filmu. Úryvky z filmu o čachtickej pani sme nevideli iba na obrazovke počítača, ale aj na stene ich pražskej kancelárie a jej ducha bolo cítiť všade.
Ako ste sa dostali k myšlienke nakrútiť film o Alžbete Bátoriovej?
Juraj Jakubisko: Už dlho som myslel na to, že chcem urobiť film, ktorý by mal mať medzinárodný rozmer, aby neskončil iba na regionálnych festivaloch, ale dostal sa do európskej kinodistribúcie. Hľadal som preto tému, ktorá by sa dostala z lokálneho rámca. Listoval som si v Guinessovej knihe rekordov a tam som sa dozvedel, že Alžbeta Bátoriová bola najväčšia vrahyňa všetkých čias. Povedal som si, keď je táto žena v tejto svetoznámej knihe, bude aj ona svetoznáma. Rozhodlo aj to, že žila v období, o ktorom sa nakrútilo málo filmov, hoci bolo nesmierne dôležité pre spoznávanie európskych národov.