Článok pokračuje pod video reklamou
Najvplyvnejší ľudia sveta
Už po piaty raz zverejnil americký časopis Time svoj zoznam najvplyvnejších ľudí sveta za uplynulý rok. Zoznam síce nemá formu rebríčka a osobnosti nie sú zoradené podľa najväčšieho počtu hlasov, ale keď si v ňom človek zalistuje, zistí, kto bodoval viac a kto menej. Na prvých troch priečkach prekvapujúco nefigurujú politici ani herci. Prvé miesto obsadil japonský počítačový dizajnér Šigeru Mijamoto. Tento otec moderných počítačových hier firmy Nintendo dostal od čitateľov časopisu Time viac ako dva milióny hlasov. To iba svedčí o narastajúcom vplyve technologickej zábavy vo svete. O druhú a tretiu priečku sa bili pre Slovákov neznámy kórejský popový spevák Rain a americký televízny moderátor Stephen Colbert. Obaja dostali vyše milióna hlasov. Spomedzi politikov sa na zoznam Top 100 dostali George Bush, Vladimir Putin či Nelson Mandela. Zo známejších hercov je tam Julia Robertsová, Matt Damon či Will Smith. Najvplyvnejších spevákov reprezentuje líder skupiny U2 Bono i popová legenda Madonna. Športový svet zastupujú Roger Federer, Tiger Woods či Lance Armstrong. Z podnikateľov sú tam už notoricky známe mená ako Bill Gates, Warren Buffett či Rupert Murdoch, ale aj vychádzajúca indická milionárska hviezda Ratan Tata. Zaujímavá je veľká podpora (160-tisíc hlasov) blogéra Pereza Hiltona, ktorý sa venuje hollywoodskym celebritám. Zoznam obsahuje aj osobnosti, ktoré v demokratickom svete nemajú priveľkú popularitu. Sú medzi nimi šiítsky duchovný Muktada al-Sadr či iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád.
Rezort hospodárstva podal trestné oznámenie v súvislosti s privatizáciou Slovenského plynárenského priemysluV Nemecku chcú vydať knižne internetovú encyklopédiu Wikipedia s 50-tisíc heslamiPripravovaný nový školský zákon sa prispôsobuje požiadavkám SMK
Nota bene
Druhé Kosovo na Kaukaze?
Rusi posilňujú svoju vojenskú posádku v Abcházsku, odštiepeneckej provincii Gruzínska. Tvrdia, že Gruzínci chcú tento región so separatistickými tendenciami napadnúť. Svojich vojakov nazývajú mierovými silami. Gruzínci zase obviňujú Rusko z plánovania anexie ich územia. Situácia je napätá a natíska sa paralela s nedávnymi udalosťami v Kosove. Rusi po vyhlásení jeho nezávislosti varovali, že takých prípadov môže byť viacero. Istá, i keď nedokonalá, podobnosť tu je. Aj medzi Abcházcami a Gruzíncami bola na začiatku deväťdesiatych rokov vojna. Abcházcom sa v nej v podstate podarilo získať nezávislosť, ktorú aj vyhlásili, ale nikto ju neuznal. Navyše krajinu muselo opustiť viac ako tristotisíc etnických Gruzíncov. Gruzínsko navrhuje provincii autonómiu, Abcházci však požadujú úplnú nezávislosť. Je zaujímavé, že Rusko v tomto konflikte menilo strany, ktoré podporovalo. Na začiatku drukovalo Abcházcom, neskôr Gruzíncom. Keď však tí začali koketovať s NATO a Američanmi, Rusi opäť zmenili svoj postoj. Dúfajme, že zostane iba pri zostreľovaní nepilotných lietadiel.
