Umelci nakrúcajú videoklipy napriek tomu, že sa im to finančne neoplatí a takmer ich nie je kde púšťať
Rozpočet videoklipov nakrúcaných na Slovensku je často nulový. Hudobníci si ho robia svojpomocne. Občas majú k dispozícii desať- či dvadsaťtisíc korún, čo pokryje aspoň náklady za prenájom priestorov alebo aparatúry. Stotisíc do videoklipu dá málokto, prekročiť túto hranicu je zriedkavé. Možno aj preto, že klipy takmer nie je kde vysielať.
Hudobné a dokumentárne stanice vysielajú s rôznou pravidelnosťou relácie o tom, ako sa nakrúca videoklip. Občas aj znalý divák zostane zaskočený, ako sa zložité scény nakrútili jednoducho, alebo naopak, aké zložité bolo vytvoriť a počítačom dotvoriť niektoré časti videoklipu. Na Slovensku taká relácia chýba. Niežeby sa tu videoklipy nenakrúcali, ale zrejme by tvorba jednej časti dokumentu vyšla viac ako celý klip. A druhá vec – nebolo by to také efektné ako videá veľkých hudobných hviezd. Namiesto veľkého režisérskeho mena, tímu osvetľovačov, maskérov a ľudí s neznámym poslaním by diváci videli štvoricu kamarátov, kde režisérom je frontman kapely, kameramanom jeho kamarát a zvyšok sú členovia kapely. Napriek tomu všetky strany angažované vo videoklipoch tvrdia, že to zmysel má. Pre tvorcov, umelcov, vydavateľov. A predovšetkým pre fanúšikov.
Ak má hudobník na videoklip nejaký rozpočet, obyčajne siahol do vrecka sebe alebo sponzorom. V určitých prípadoch môže dostať peniaze od vydavateľa. Lenka Slaná zo Sony BMG tvrdí, že to závisí od predaja cédečiek. „V exkluzívnych zmluvách komerčne úspešných umelcov sú definované aj prostriedky, ktoré sa vynakladajú na nakrútenie videoklipu. Samozrejme, ich výška je adekvátna tomu, koľko sa u nás predáva cédečiek. Aby sa nedávali z pohľadu vydavateľa nezmyselné horibilné sumy na nakrútenie, lebo vydavateľ platí aj nahrávku, fotenie, promo či marketing,“ vysvetľuje.
