Film: Indiana Jones a kráľovstvo krištáľovej lebky
Je to už devätnásť rokov odvtedy, čo sa dobrodruh Indiana Jones (Harrison Ford) naposledy preháňal po filmovom plátne. Dlhá abstinencia určite prispela k napätému očakávaniu novej misie akčného hrdinu z dielne režiséra Stevena Spielberga. Odluka však nemusí mať nevyhnutne len pozitívny efekt. Štvrtý diel Indianu Jonesa je dnes servírovaný novej generácii, ktorá túto figúru nielenže nepozná, ale je zvyknutá na úplne iné štandardy akčnej story. Zároveň nemožno rátať s tým, že generácia odchovaná „Stratenou archou“ sa na aktuálne Jonesove kúsky bude pozerať rovnako naivnými očami ako zamlada. Nielen generačné posuny zapríčiňujú rozpačitý dojem z kolotoča okolo „Krištáľovej lebky“. Ak hlavný hrdina hneď v úvode prežije výbuch atómovej bomby, divák nemá dôvod mať oňho strach a držať mu palce. Nový príbeh je neprehľadnou spleťou explózií, naháňačiek a kaskadérskych kúskov, z ktorých Jones vždy vykorčuľuje s klobúkom na hlave. Divák tuší, že predmetom záujmu súperiacich skupín je priesvitná lebka, no skutočné motívy aktérov si musí prácne lúskať sám. Starnúci Jones navyše stráca humor a jedným z mála svetlých bodov je jeho striedanie rolí distingvovaného profesora a odviazaného dobrodruha. Nový Indiana Jones jasne ukazuje, že na dobrý film nestačí byť kultom. (pg)
Do kín prichádza filmová verzia úspešného televízneho seriálu Sex v meste Bratislavské divadlo Nová scéna uvádza svetoznámy muzikál West Side Story v réžii Jána Ďurovčíka Slovenská národná galéria v Bratislave pripravila výstavu Art brut a outsiderské umenie
Filmové peripetie
Ako sa robí film (6)
Trpezlivosť. Tým istým slovom, ktorým som pred mesiacom skončil správu o stave výroby mnou pripravovaného filmu Výstrel, dnes začínam. Toto slovo sa týka aj ďalších projektov, ktoré sú na papieri a ktoré by som rád realizoval. Na rozdiel od všeobecne prezentovaného názoru, že slovenská kinematografia sa prebúdza, ja mám pocit, že je ospalá. Mesiace bežia a Slovenská televízia, ktorá by mala spĺňať úlohu partnera audiovizuálnym projektom, je rovnako ospalá. Roky bežia a keď sa v jednom z nich napokon nahromadí viacero premiér slovenských filmov, neobjektívne sa prezentuje názor o prebudení slovenskej kinematografie. Je v tom príliš veľa „diplomacie“. Tak sa slušne hovorí tomu, keď neopíšete skutočnosť takú, aká je. Na tomto malom slovenskom kinematografickom poli sa stretáva veľa záujmov. A kompetentní sa boja. Kompetentní sme my všetci – slovenskí filmári. Čo keď svojím postojom nahneváte ministra kultúry, riaditeľa televízie alebo niekoho z jeho doteraz nejestvujúceho manažmentu? Nehovoriac o tom, že si proti sebe môžete postaviť niektorého z členov komisie Audiovízia 2008, ktorá prideľuje štátne peniaze na podporu kinematografie. Takže odvahu kolegovia – veď pravda a láska vraj majú zvíťaziť.
