Nové výskumy využívajúce genetiku azda vyriešia problém, ktorý je akútny aj na Slovensku. Ide o neľahké zladenie chovu rýb s ochranou divých tvorov, ktoré sa nimi živia.
Takmer určite ste to zažili – ak nie osobne, tak aspoň v médiách. Rybári sa ohnivo sťažovali, ako sa plienia ich riadené chovy alebo populácie nasadené vo vodnom toku či rybníku. Vinníci: vydry a kormorány. Na jednej strane sú to oprávnené sťažnosti. Veď úbytky na stavoch rýb sú citeľné a výsledkom vysoké súkromné i spoločenské škody. Nemožno sa čudovať, keď chovatelia aj športoví rybári volajú po ráznych protiopatreniach a podstatnom obmedzení veľkostí populácií obidvoch „škodcov“. V prípade kormoránov dokonca neraz hovoria o „čiernom more“. Vydry zasa zosobňujú „huňatý mor“, ale ponosy na ich adresu nebývajú také hlasné. Vydry sú predsa len „milé zvieratká“ a vďaka dokumentárnym filmom sa tešia veľkej obľube medzi ľuďmi. Do prírody patria a iný spôsob obživy nemajú. Nadmerné obmedzenie početných stavov ich populácií by takisto spôsobilo veľké spoločenské škody. To rovnako vehementne ako rybári zasa zdôrazňujú ochranári. Najvyšší čas aby sa hľadalo riešenie, prijateľné pre obidve strany. Vychádzať môže iba z reálnych faktov. Tie však nie je ľahké získať.
Huňatí a operení „vinníci“. Vydra riečna (Lutra lutra) je stredne veľký, čiastočne vodný cicavec. Presnejšie kunovitá šelma obývajúca dnes na Slovensku najmä horné toky riek. V nedávnej minulosti bola oveľa rozšírenejšia. Celkove jej areál tvorí Európa, veľká časť Ázie a sever Afriky. Vo svete však žijú viaceré druhy vydier, vrátane najväčšieho v amazonských trópoch a morského pri tichomorskom pobreží Severnej Ameriky. Naša vydra býva dlhá vrátane chvosta aj vyše 1,3 metra, chvost z toho tvorí tretinu. Hmotnosť dosahuje až 15 kilogramov. V brehoch vodných tokov si buduje nory, z ktorých zvyčajne niekoľkými cestami vychádza aj priamo pod hladinu. Mláďatá vychovávajú spoločne samica i samec. Vydry sa až desiatky kilometrov sťahujú od jednej rieky k druhej. Často počuť ich ostrý hvizd. Popri rybách ako hlavnej potrave sa živia kôrovcami, ako sú raky, drobnými hlodavcami a hmyzom. Rybím populáciám v zásade prospievajú. Aj pre vydry zväčša platí všeobecná pravda o predátoroch – selektujú slabších a chorých jedincov. Základná otázka je, koľko vydier – dnes prísne chránených – by malo byť v tej-ktorej oblasti.
