Slováci nie sú vôbec nároční. Stačí prírodné jazero, ktoré má čistú vodu a upravené brehy, a sú tam mraky ľudí. Ak je v obkolesení hôr, má priezračnú modrú vodu, dá sa tam brázdiť na surfe, vodných bicykloch, člnkovať či dokonca uživí aj malé jachty, ak sa odtiaľ dajú do okolia podnikať výlety, vytvára sa priestor na dovolenkový biznis, ktorý v dnešnej dobe rýchlo porastie. To už však znamená, aby sa niekto poriadne staral o čistotu, zriadil stánky s občerstvením, upravil parkoviská – najlepšie v tieni, pridal nejaký ten tobogan, detské atrakcie, ihriská na plážový volejbal, tenisové kurty a aby zabezpečil, že to všetko sa mimo sezóny neničí. Tak vzniká dovolenkový raj. Nič zložité? Tak potom, ako to, že ich je tak málo? Prečo sa na Slovensku dovolenkový biznis redukuje na vyberanie vstupného, ba niekedy dokonca ani niet toho, kto by o to stál?
Na Slovensku spĺňa prírodné podmienky na skvelé oddychové centrum pri vode veľa lokalít. Ibaže sa ťažko hľadajú ľudia, ktorí by do veľkých areálov investovali veľké peniaze. Buď nie sú majetkovo vyrovnané pozemky, alebo sa niekoľko podnikateľov sporí o každý kus potenciálneho zisku. Prípadne by profit vzhľadom na očakávané investície bol minimálny.
Preto sa človek potulujúci sa Slovenskom a hľadajúci miesto na plávanie v prírodných kúpaliskách spravidla ocitne v obkolesení ošumelých unimobuniek, chátrajúcich bungalovov či bufetov nanajvýš s ponukou horaliek, kofoly, párkov a piva. Vstupné nie aj ani za čo vyberať. Kúpaliská pýtajú za vstup desiatky korún, ale nemajú tú správnu atmosféru na oddych. Hoci pre mestského človeka sú počas týždňa jedinou možnosťou.
