Ľvov je plný renesančných pamiatok, zub času ich však nemilosrdne nahlodáva
Hoci Ľvov leží na západnej Ukrajine, k vyspelým mestám Západu má veľmi ďaleko. Ani nie tak architektúrou, ktorá je viac západná ako východná, teda ruská, ale skôr stavom budov, ciest a služieb. Všetko sa však postupne zlepšuje.
Ukrajinský Ľvov je počtom obyvateľov dvakrát väčší ako Bratislava, ale jeho historické centrum je azda až trojnásobné. Niektorí cestovatelia označujú toto sídlo niekdajšieho Haliča za Florenciu východu, čo je pomerne odvážne tvrdenie. Isté podobnosti tu však sú. V oboch mestách sú renesančné pamiatky, množstvo múzeí, kostolov a pouličných umelcov. Obe majú kompaktné historické jadro zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Florencia však leží na rieke, vo Ľvove žiadna nie je. Najpodstatnejší rozdiel je v tom, že Florencia nemá za sebou takmer polstoročie vlády sovietov, ktorá na ukrajinskom meste zanechala stopy dodnes.
PAMIATKY A ZUB ČASU. Budovy v centre mesta sú krásne, mohutné, ale zväčša neudržiavané. Opravenou fasádou sa môže popýšiť iba niekoľko renesančných domov na hlavnom námestí, radnica a kostoly. Tie priam svietia medzi ošarpanými stavbami mimo centra. Navyše je ich vo Ľvove niekoľko desiatok. Nechýbajú katolícke, pravoslávne, gréckokatolícke a návštevník natrafí aj na židovskú synagógu. Tieto svätostánky dokumentujú niekdajší multinacionálny a multikultúrny charakter Ľvova. Dnes je prevažne ukrajinský s malou ruskou a poľskou menšinou.
