V Jemene sa povolanie rybára dedí väčšinou z otca na syna a muži zaúčajú ratolesti už od útleho detstva
Na pobreží dominujú ružové plameniaky s hrdo vztýčenými hlavami, dlhým krkmi a ako trs tenkými nohami
Okrúhle hlinené domčeky, černosi s typickými oválnymi tvárami, palmy a piesok zafarbený do červenkastého odtieňa. Hoci by sa mohlo zdať, že sme v centrálnej Afrike, nie je to tak. Na obzore sa objavujú dedinky, ktoré už na prvý pohľad nezapadajú do mozaiky arabského Jemenu.
Tam žijú prisťahovalci zo Somálska, Etiópie a Sudánu. Upozorňuje na to šofér prenajatého džípu Ali. Pred storočiami ich privliekli v okovách ako otrokov. Ďalší z nich tam prišli s vidinou šťastnejšieho života. Veď už starí Rimania používali pre súčasný Jemen označenie Arabia Felix – Šťastná Arábia. A západné pobrežie krajiny je od Afriky vzdialené, čo by ste kameňom dohodili. Tak prečo to neskúsiť? Mnohí to skúšajú aj dnes, no nie vždy majú šťastie. Každý rok sa v Červenom mori utopia stovky afrických utečencov. Na vine sú preťažené člny, náročné skalnaté pobrežie či nešťastný zákrok polície. Plavia sa väčšinou Somálčania, ktorí chudobný Jemen vnímajú ako vstupnú bránu do lepšieho sveta. Môžu však získať štatút utečenca, lebo opúšťajú krajinu poznačenú vojnovým konfliktom. Opúšťajú peklo.
BEZ HANBY. Len čo sa otvoria dvere auta, privíta nás kŕdeľ rozjašených detí. Väčšina je bosá. S ufúľanými tričkami, strapatými vlasmi, ale s veselou iskrou v očiach si nás zvedavo obzerajú. Sme pre nich rovnako exotickí ako oni pre nás. Turistu tu často nevídajú, ale podľa výkrikov „sora, sora“, čo po arabsky znamená fotka, možno usúdiť, že sa už s belochmi stretli. V každom prípade je to veľká udalosť. Starší ľudia najprv nesmelo vykúkajú z príbytkov, ale nakoniec sa osmelia.
