Radikálne kroky Roberta Mugabeho podnietilo až priškrtenie peňazovodu z Londýna
Africký svetadiel má viacero diktátorov so zakrvavenými prstami a čiernym svedomím. Máloktorý z nich púta pozornosť svetovej verejnosti viac ako zimbabwiansky prezident Robert Mugabe. Aj keď má už 84 rokov, dal sa minulý mesiac po piaty raz zvoliť za hlavu štátu.
Hoci sa v zrkadle médií javí Robert Mugabe ako vyvrheľ, ktorý viedol ekonomiku niekdajšej obilnice Afriky od desiatich k piatim a uvrhol jej obyvateľstvo do nepredstaviteľnej biedy, na čiernom kontinente má stále dosť zástancov. Ich rady síce rednú, ale úplne nemiznú.
Staré zlaté časy. Trinásťmiliónová Republika Zimbabwe je bývalou britskou kolóniou. Vláda belošského premiéra Južnej Rodézie Iana Smitha vyhlásila 11. novembra 1965 nezávislosť a zaviedla režim rasovej odlúčenosti podľa juhoafrického vzoru. Južnú Rodéziu premenovala na Rodézsku republiku a privilegovanej belošskej menšine poskytovala životný štandard na úrovni Švajčiarska či Švédska – niekdajších svetových špičiek. Krajina vtedy súťažila o kvalifikovaných belošských prisťahovalcov so susednou Južnou Afrikou a neraz im ponúkala okamžité pridelenie domov so služobníctvom. Rodézia profitovala najmä ako významný exportér kukurice, obilia, bavlny, tabaku a nerastných surovín.
